Európa pripravuje tichého zabijaka oblohy. Nová zbraň spája AI, autonómiu a dokonalú presnosť

Autonómne stíhacie lietadlá, ktoré dokážu lietať bez pilota, sa stávajú realitou rýchlejšie, než by ešte pred pár rokmi ktokoľvek čakal. Po USA, Austrálii či Číne prichádza aj Európa so svojím vlastným riešením – bezpilotným bojovým strojom Helsing CA-1 Europa, ktorý má posilniť ľudské posádky v boji a v budúcnosti úplne zmeniť vzdušnú obranu kontinentu. O téme informoval portál New Atlas. 

Európska odpoveď na americký Ghost Bat

Projekt vyvíja nemecko-fínska spoločnosť Helsing prostredníctvom svojej dcérskej firmy Grob Aircraft. Cieľom nie je postaviť superdrahý experiment, ale reálne dostupný autonómny stroj, ktorý sa dá masovo vyrábať a nasadzovať aj v situáciách, kde hrozia veľké straty.

CA-1 Europa váži približne 4 tony, má dĺžku 11 metrov a rozpätie krídel 10 metrov. Svojím vzhľadom pripomína Boeing MQ-28 Ghost Bat, ktorý vzniká v Austrálii pre spoluprácu s pilotovanými stíhačkami F-35. Hoci výrobca zatiaľ nezverejnil presné parametre, očakáva sa, že lietadlo bude lietať vysokými podzvukovými rýchlosťami a ponúkne výbornú manévrovateľnosť.

Z konštrukcie je zrejmé, že CA-1 stavil na stealth dizajn. Krídla s „cranked-kite“ tvarom, šikmé vertikálne stabilizátory aj pílovitý výfuk motora znižujú radarový odraz. Modulárna časť v spodnej časti trupu umožní niesť zbrane alebo prieskumné senzory podľa typu misie.

Helsing

Srdcom je AI pilot

To, čo CA-1 odlišuje od predchádzajúcich generácií, je Centaur AI pilot stack – autonómny systém riadenia využívajúci posilňovacie strojové učenie, vďaka ktorému má lietadlo reagovať rýchlosťou a presnosťou porovnateľnou s ľudským pilotom.

Dopĺňa ho Cirra EW (elektronický bojový systém), ktorý má narúšať nepriateľské radary a rušiť cudzie elektronické systémy, a platforma Symphony AI na koordináciu operácií medzi pozemnými, námornými, leteckými aj vesmírnymi jednotkami. Vďaka nej môže CA-1 fungovať ako súčasť širšieho digitálneho bojového ekosystému NATO.

Prvý let už v roku 2027

Podľa plánu má CA-1 absolvovať svoj prvý let v roku 2027 a do aktívnej služby sa dostane v roku 2029. Najpravdepodobnejším prvým používateľom bude britské Kráľovské letectvo (RAF), ktoré dlhodobo hľadá autonómne doplnky k stíhačkám Typhoon a F-35.

„Bezpilotné stíhačky sa stanú kľúčovým prvkom pre udržanie vzdušnej dominancie a bezpečnosti. Európa si nemôže dovoliť zaostávať ani byť závislá na iných,“ vyhlásil spoluzakladateľ Helsing, Torsten Reil.

Autonómne bojové lietadlá tak definitívne prestávajú byť sci-fi víziou. Európa ukázala, že má ambíciu nielen držať krok s USA, ale aj prispieť vlastným technologickým riešením do budúcnosti leteckej vojny.

Čítajte viac z kategórie: Novinky