Najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera hlboko pod svojim zamrznutým povrchom môže ukrývať život. Najnovšia vedecká štúdia publikovaná v žurnále Geophysical Research Letters, ktorú viedla geofyzička Marie Běhounková z Karlovej univerzity totiž naznačuje, že vo vnútri mesiaca Európa sa pod hrubou vrstvou ľadu môžu ukrývať sopky. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Najvhodnejšie miesto pre život

Mesiac Európa, ktorý je mimochodom aj adeptom na mesiac vyžarujúci „vlastné svetlo“, je už množstvo rokov považovaný, okrem Zeme, za najvhodnejšie miesto v celej slnečnej sústave na zachovanie života. Niektorí vedci dokonca predpokladajú, že by sa tam mohol nachádzať pokročilý mimozemský život inteligenciou podobný chobotniciam.

Zistenia vedcov naznačujú, že vnútro Jupiterovho mesiaca Európa môže pozostávať zo železného jadra obklopeného skalným plášťom, ktorý je v priamom kontakte s oceánom pod ľadovou kôrou. NASA/JPL-Caltech/Michael Carroll

Ako sa uvádza na stránkach NASA, najnovší vedecký výskum a počítačové simulácie naznačujú, že na dne zamrznutého podpovrchového oceánu mesiaca Európa môže dochádzať k sopečnej činnosti. Navyše táto činnosti už pravdepodobne prebieha približne 4,5 miliardy rokov. Uvedené zistenia majú zásadný vplyv na teórie o prítomnosti života.

„Naše objavy poskytujú ďalšie dôkazy o tom, že podpovrchový oceán Európy môže byť  vhodným prostredím pre vznik života,“ uvádza Běhounková.

Hoci sa zdá, že vzdialený ľadový svet ako je Európa, kde povrchové teploty dosahujú priam mrazivých -140 stupňov Celzia, nie je zrovna ideálnym prostredím pre hľadanie života, výskumy hovoria niečo iné. Život totiž netreba hľadať iba v príjemnom slnečnom prostredí, kde prebieha fotosyntéza.

Za dôkazmi nemusíme ani ďaleko cestovať. Stačí sa pozrieť hlboko do tmavých kútov oceánu, kam slnečné svetlo nemá šancu preniknúť. V týchto oblastiach sa život spolieha na podmorské lávové komíny a chemosyntézu. Tá predstavuje asimiláciu oxidu uhličitého, pri ktorej sa energia získava oxidáciou jednoduchých anorganických látok.

Prierez povrchom mesiaca Európa / Zdroj: Youtube / NASA Jet Propulsion Laboratory

O možnosti výskytu sopečnej aktivity na Európe sa polemizuje už desiatky rokov. Inšpiráciu vedci zrejme čerpajú aj z Jupiterovho ďalšieho mesiaca Io, ktorý sa považuje za najvulkanickejší svet v celej slnečnej sústave.

Poďakovať za to môže gravitačnej sile planéty Jupiter, ale zrejme i ďalším jej mesiacom, ktoré zahrievajú jeho vnútro. Stovky sopiek na ňom dokonca vytryskujú lávové gejzíre, pričom prach a plyn z nich siaha až do výšky 400 kilometrov. Ako sa Jupiterove mesiace môžu navzájom ovplyvňovať a zahrievať nájdeš na tomto odkaze.

Vzhľadom na to, že Európa sa od Jupiteru nachádza v oveľa väčšej vzdialenosti ako Io, vedci si doposiaľ lámali hlavu nad tým, či by k takémuto veľkému vnútornému zahrievaniu mohlo dochádzať aj na tomto mesiaci. Tiež nebolo vôbec jasné, či sa podmorské lávové komíny vôbec na Európe nachádzajú.

Vulkanická aktivita na zamrznutom mesiaci

Svetlo do tejto problematiky vniesla až Běhounková, ktorá so svojim tímom pomocou počítačových simulácií dokázala vymodelovať podrobný vývoj mesiaca Európa, vrátane jeho vnútorného ohrevu až od čias jeho úplného počiatku.

NASA

Simulácie „vypľuli“ hneď niekoľko mechanizmov, ktoré zohrali kritickú rolu pri udržiavaní Európy v „života schopnom“ stave. Kľúčom, aby celý mesiac úplne nezamrzol, zrejme spočíval v prvom rade v teple uvoľňovanom rádioaktívnym rozpadom prvkov v plášti na samom počiatku histórie Európy.

V nekoršom štádiu už zohrali hlavnú úlohu slapové sily,  periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa, v tomto prípade vyvolané obehom okolo planéty Jupiter a príťažlivých síl ďalších mesiacov.

Vplyvom týchto zmien dochádza k „ohýbaniu“ vnútra  ľadového mesiaca. „Ohýbanie“ vnútra má za následok produkciu tepla (NASA to na svojom webe prirovnáva k opakovanému ohýbaniu kancelárskej spinky, kedy ohýbanie generuje teplo), ktoré by podľa všetkého malo byť dostatočné na to, aby sa horniny premenili na magmu, čo má naopak za následok vulkanickú aktivitu. Tá by podľa simulácií mala prebiehať najmä v oblasti pólov.

Výskum prináša nielen lepší pohľad do vnútra mesiaca Európa, ale môže budúcim misiám ukázať, kam by sa mala sústreďovať všetka ich pozornosť. Bližšie a presnejšie informácie však ukáže až sonda Europa Clipper, ktorá do svojej cieľovej destinácie dorazí až v roku 2030 (štart 2024). V tej dobe začne obiehať okolo Jupitera, pričom vykoná aj niekoľko desiatok preletov popri Európe, zmapuje ju a preskúma jej vnútorné zloženie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky