V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Európska komisia dala Slovensku zelenú na program pomoci v hodnote jednej miliardy eur pre výrobcov čistých technológií. Na prvý pohľad ide o ďalšiu správu z Bruselu plnú úradníckych formulácií. V skutočnosti však môže ísť o jedno z najdôležitejších ekonomických rozhodnutí pre slovenský priemysel v tomto desaťročí.

V hre totiž nie sú len nové továrne či investície. Ide o otázku, či si Slovensko dokáže udržať priemyselnú výrobu aj po nástupe elektromobility, alebo zostane uväznené v modeli, ktorý ho dostal na vrchol automobilovej produkcie, no dnes sa rýchlo stáva minulosťou.

Schválená schéma umožní poskytovať pomoc malým, stredným aj veľkým podnikom formou grantov alebo daňových úľav. Peniaze majú smerovať do rozširovania výrobných kapacít v oblasti čistých technológií, ich kľúčových komponentov a kritických surovín.

Podniky budú môcť o podporu žiadať až do konca roka 2030. Program vznikol v rámci európskeho rámca CISAF, ktorého cieľom je urýchliť ekologickú transformáciu a zároveň posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Práve druhá časť je dnes pre Európu možno ešte dôležitejšia ako samotná ekológia.

Európa sa snaží dohnať zameškané roky

Keď Brusel hovorí o podpore čistých technológií, nejde len o klimatické ciele. V pozadí prebieha tvrdý ekonomický súboj medzi Európskou úniou, USA a Čínou. Čína investovala do batériového, solárneho a spracovateľského priemyslu viac než desaťročie. Dnes kontroluje významnú časť svetového dodávateľského reťazca pre elektromobily, batérie či kritické suroviny.

Spojené štáty následne v roku 2022 spustili rozsiahly balík podpory Inflation Reduction Act (IRA), ktorý ponúkol investorom jednoduché a mimoriadne atraktívne daňové zvýhodnenia. Výsledok sa dostavil rýchlo. Viaceré európske firmy začali presúvať plánované investície za Atlantik, kde dostali lacnejšie energie aj štedrejšiu podporu.

Európska únia sa tak dostala do defenzívy. Rámec CISAF, z ktorého vychádza aj slovenská miliardová schéma, je pokusom zastaviť odliv kapitálu, technológií a pracovných miest. Inými slovami, nejde o prejav bruselskej štedrosti. Ide o ekonomickú sebazáchovu.

Copilot Designer/Unsplash

V hre je budúcnosť automobilového sektora

Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s najvyššou produkciou automobilov na obyvateľa na svete. Práve automobilový priemysel vytvára desaťtisíce pracovných miest a tvorí významnú časť exportu. Problém je, že veľká časť dnešného dodávateľského reťazca stojí na komponentoch pre spaľovacie motory. Tie však budú v Európe postupne ustupovať.

Ak slovenské firmy nedokážu prejsť na výrobu komponentov pre elektromobily, batériové systémy, výkonovú elektroniku alebo energetické technológie, môžu po roku 2035 čeliť dramatickému poklesu objednávok. Práve preto možno schválenú miliardu vnímať ako pokus pripraviť slovenský priemysel na novú éru.

Na Slovensku vznikajú alebo sa pripravujú projekty, ktoré môžu patriť medzi hlavných príjemcov podpory. Najčastejšie sa spomína projekt Gotion InoBat v Šuranoch, kde má vyrásť veľká továreň na výrobu batérií. Významnou investíciou je aj rozširovanie výroby batériových modulov spoločnosťou Porsche v Hornej Strede.

Takéto projekty predstavujú presne ten typ investícií, na ktoré je schéma nastavená.

FonTech/Kia (Úprava redakcie)

Rozdeľuj a investuj

Kto však získa najviac peňazí? Veľké fabriky alebo malé inovátorské firmy? Práve to je jedna z najväčších otázok. Hoci je program oficiálne otvorený pre malé aj veľké podniky, realita môže vyzerať odlišne.

Veľké priemyselné skupiny disponujú kapitálom, právnikmi, konzultantmi a tímami, ktoré dokážu pripraviť rozsiahle investičné projekty za stovky miliónov eur. Navyše majú dostatok vlastných zdrojov na spolufinancovanie.

Pre startup vyvíjajúci napríklad softvér pre inteligentné energetické siete, pokročilé meniče napätia alebo systémy riadenia virtuálnych elektrární môže byť situácia oveľa komplikovanejšia.

Daňová úľava je totiž atraktívna najmä pre firmu, ktorá už generuje vysoký zisk. Mnohé technologické startupy však počas prvých rokov rastu žiadny významný zisk nevytvárajú. Oveľa viac by im pomohli jednoduché grantové programy s minimálnou byrokraciou.

Ak bude administratíva príliš komplikovaná, hrozí scenár, že podstatná časť miliardy skončí medzi niekoľkými veľkými hráčmi a menšie inovatívne firmy sa k podpore prakticky nedostanú.

Pixabay (Úprava redakcie)

Slovensko nemá bane, no môže zarobiť inde

Jednou z najzaujímavejších častí schémy je podpora kritických surovín. Na prvý pohľad to môže znieť zvláštne. Slovensko totiž nedisponuje významnými ložiskami lítia, kobaltu či neodýmu, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu batérií, elektromotorov a ďalších moderných technológií.

To však neznamená, že v tomto sektore nemáme šancu. Práve naopak. Obrovský potenciál sa skrýva v takzvanej mestskej ťažbe, teda získavaní cenných materiálov zo starých výrobkov a priemyselného odpadu.

Recyklácia lítiových batérií, fotovoltických panelov či komponentov veterných elektrární sa stáva jedným z najrýchlejšie rastúcich segmentov moderného priemyslu. Krajiny, ktoré zvládnu efektívne spracovávať použitý materiál a získavať z neho vzácne kovy, získajú významnú konkurenčnú výhodu.

Práve tu môže vzniknúť priestor pre slovenské technologické firmy s vysokou pridanou hodnotou.

Audi/Gemini

Čisté technológie nie sú len solárne panely

Keď sa hovorí o čistých technológiách, verejnosť si často predstaví fotovoltiku alebo veterné elektrárne. V skutočnosti ide o oveľa širší sektor. Patria sem pokročilé tepelné čerpadlá, elektrolyzéry na výrobu zeleného vodíka, výkonová elektronika pre rýchlonabíjacie stanice, polovodiče z karbidu kremíka používané v elektromobiloch či softvérové systémy na riadenie energetických sietí.

Pre slovenské strojárske podniky bude transformácia výroby životne dôležitá. Firmy, ktoré dnes vyrábajú komponenty pre dieselové motory, budú musieť v najbližších rokoch hľadať nové produkty. Ak sa im podarí preorientovať na technológie pre elektromobilitu alebo energetiku, môžu si zachovať pracovné miesta aj technologické know-how.

Schválenie programu Európskou komisiou je len prvý krok. Skúsenosti z minulosti ukazujú, že Slovensko má často väčší problém s realizáciou projektov než so získavaním financií. Povolenia, posudzovanie vplyvov na životné prostredie, zdĺhavé verejné procesy či nepredvídateľná legislatíva dokážu významné investície spomaliť o roky.

A práve čas môže rozhodnúť.

Rok 2030 sa môže zdať vzdialený, no v technologickom priemysle ide prakticky o zajtrajšok. Ak budú projekty prechádzať schvaľovacím procesom dva alebo tri roky, Európa aj Slovensko môžu opäť sledovať, ako investície odchádzajú inde.

Miliarda eur preto sama osebe nič negarantuje. Môže sa stať základom novej priemyselnej kapitoly Slovenska, ktorá bude stáť na batériách, energetických technológiách a modernej výrobe. Rovnako však môže skončiť ako ďalší ambiciózny program, ktorého potenciál pochová pomalosť štátu.

Najbližších niekoľko rokov ukáže, ktorý z týchto scenárov sa naplní.

Čítajte viac z kategórie: Novinky