Slovenská vláda sa v roku 2012 rozhodla, že v oblasti školstva vyčlení 28 miliónov € z eurofondov na projekt vzdelávania dospelých CVANU prostredníctvom online kurzov, pričom cieľom bolo skorigovať zaostávanie v tejto oblasti v porovnaní zo zvyškom EÚ. Kurzy boli však podľa súdneho znalca až tridsaťnásobne predražené a Európska únia si tak žiada späť peniaze, ktorými naň prispela. O téme informoval týždenník Trend.

Masové sledovanie ľudí a sociálny kredit dostane v EÚ „červenú“. Únia chce regulovať kritické dopady využitia umelej inteligencie

Neradno sa zahrávať: Policajti zaklopali mladému „internetovému hrdinovi“. Jeho hoax už zdieľali vyše 2000-krát

Markíze došli nápady? Slovákom prinesie obdobu exotickej reality show, ktorá bodovala na Netflixe

Projekt skončil úplným fiaskom

Projekt celoživotného vzdelávania CVANU z čias, keď bol rezort školstva pod vedením Dušana Čaploviča (Smer-SD), preveroval od roku 2015 Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF) a v roku 2017 kvôli nemu začala trestné stíhanie aj slovenská polícia, píše Denník N. Podľa najnovších informácií prišlo Slovensko vinou ministerstva školstva o 28 miliónov €, pretože projekt bol vzhľadom na závery auditu buď úplne zbabraný, alebo vytunelovaný.

Vtedajší minister školstva zveril eurofondový projekt Národnému ústavu celoživotného vzdelávania (NÚCŽV), ktorý navrhol použiť peniaze na dve kľúčové aktivity. Prvou z nich bolo vytvorenie kurzov pre chovateľov hospodárskych zvierat, kozmetičky či natieračov dreva, ktoré mali byť dostupné online aj offline. Druhou mali byť nové poradenské centrá v 25 mestách Slovenska, kde by sa mohli ľudia poradiť o možnostiach rekvalifikácie a absolvovať kariérny test.

Kritika od opozície a odbornej verejnosti

Najväčším výdavkom vo výške 12,7 miliónov € mal byť diagnostický softvér na testovanie dospelých s 44 multimediálnymi online kurzami, pričom podľa CVANU išlo o vysokokvalitný obsah, ktorý bude cieľová skupina projektu využívať pre zvýšenie uplatniteľnosti na trhu práce. Zákazku nakoniec vyhrala IT firma Ness Slovensko, ktorá sa zaviazala na vytvorenie troch produktov vrátane odborne náročného e-learningu s rozsiahlym učebným obsahom v rozsahu stoviek učebných hodín.

Projekt si vyslúžil veľkú kritiku od opozície a odbornej verejnosti, ktorí upozorňovali, že na samotné vzdelávanie je vyčlenený len zlomok financií a väčšina ide na odmeňovanie úradníkov, kampaň či dodávky od firiem a online školenia sú pre remeselné profesie absolútne nevhodné.

Prečítaj si aj
Krutá slovenská realita: Už roky dávame o milióny menej na vedu, výsledkom je medzinárodná blamáž

30-násobné navýšenie ceny

Európsky úrad pre boj proti podvodom a Európska komisia preto nasadila na projekt samostatnú kontrolnú misiu. Na základe jej výsledkov poslala slovenským úradom list, v ktorom opisuje vážne pochybenia a odmieta projekt preplatiť. Minulý týždeň napokon ministerstvo školstva priznalo výšku pokuty, pričom Brusel teda odmieta preplatiť akékoľvek financie z projektu.

V septembri 2015 tiež prišla na kontrolu úradu audítorská skupina z ministerstva financií a súdny znalec vyčíslil, že celková hodnota IT časti projektu má vrátane ľudskej práce hodnotu 410-tisíc eur a nie fakturovaných 12,7 milióna eur. Išlo teda o tridsaťnásobné zvýšenie ceny.

Umelé registrácie

Znalec zároveň zistil, že dielo nezhotovovala samotná firma Ness Slovensko, ale bolo outsourcované od akciovej spoločnosti Interway, ktorá naň použila upravený freeware vyvinutý rumunskými programátormi. Fotografie väčšinou neobsahovali odborný text, obrovské množstvo obrázkov tvorili nákresy skopírované z odbornej literatúry a fotografie zvierat či poľnohospodárskych objektov boli veľmi nízkej výpovednej hodnoty.

To však nebolo všetko. Napriek tomu, že sa v databáze našlo takmer 30-tisíc registrovaných mien, súdny znalec pochybuje, že išlo o reálne osoby. Údaje v databázach vypĺňané ľuďmi totiž často obsahujú chyby. V údajoch CVANU však našiel tak nízku mieru chybovosti dát, že aspoň časť z nich bola podľa neho importovaná z iného systému. NÚCŽV to argumentoval tým, že údaje o klientoch nahadzovali do systému pracovníci poradenských centier, ktorí boli vopred riadne zaškolení.

Prečítaj si aj
Kočner bol vynaliezavý. Plánoval použiť vírus v systéme sudcov a zneužiť obchodný register

Polícia trestný čin nevidí

Z desaťtisícok ľudí zaregistrovaných do systému si však konkrétny online kurz vybralo len 79 a ani týchto pár desiatok osôb údajne nakoniec žiadny vzdelávací kurz na platforme neabsolvovalo. „Vzdelávanie prostredníctvom informačného systému sa v informačnom systéme zaznamenáva rovnako ako jeho výsledky. Žiadne také dáta sa však v systéme nenachádzali,“ cituje vyjadrenie súdneho znalca E. Jenča správa z vládneho auditu.

Konať tak začala aj polícia, pričom Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala v máji 2017 projekt vyšetrovať. O dva roky neskôr však vyšetrovateľ NAKA usúdil, že skutok sa nestal. „Preverovali sa podozrenia, ktoré vyplývali z poskytnutej dokumentácie, ktorá bola len jednou z častí celkového projektu,“ povedala vtedy pre TREND policajná hovorkyňa Denisa Baloghová.

Ani po predložení záverov znalca však polícia nenašla v utopených peniazoch trestnoprávnu zodpovednosť a projekt sa zrútil prakticky okamžite po pozastavení financovania z Bruselu.