Ľudstvo rieši energetickú krízu, zatiaľ čo nás potichu ničí ešte desivejší problém

Energetická kríza, ktorá EÚ zasiahla po ruskej invázii Ukrajiny, nie je najväčší problém, ktorému naša energetika bude čeliť. Vedecký konsenzus okolo klimatickej zmeny jasne hovorí, že pre udržanie súčasnej kvality života musíme túto zmenu spomaliť, zastaviť, možno dokonca úplne otočiť.

Väčšina elektrickej energie ale pochádza zo zdrojov, ktoré produkujú skleníkové plyny, a organizácie po celom svete vyvíjajú tlak na to, aby sme ich čo najskôr vymenili za ekologické alternatívy, predovšetkým solárnu a veternú energiu.

Čo sa ale stane, keď prestane fúkať alebo zájde Slnko? Z tejto hypotetickej otázky sa čoraz viac stáva reálny problém a jeho riešenie sa zdá byť nesmierne komplikované. Dokonca sa na ňom ľudia snažia zarobiť podvodmi.

Na veternú turbínu nemôžeme fúkať

Veľkou výhodou elektrární na fosílne palivá je možnosť jednoducho „pridať viac paliva“, respektíve zvýšiť výkon elektrárne. Elektrárne to robia neustále v reálnom čase a priamo tak reagujú na zmeny dopytu v elektrickej sieti. Ak zase dopyt klesne, je pomerne jednoduché výkon znížiť.

Karbónovo neutrálne zdroje energie takúto možnosť zvyčajne neponúkajú. Momentálne najrozšírenejšie sú veterná a solárna energia, pri ktorých nedokážeme vytvárať energiu 24 hodín denne.

Veterná energia je nevyspytateľná a slnku nedokážeme zabrániť zapadnúť. Čo sa teda stane, ak v čase, kedy tieto zdroje nebudú schopné produkovať energiu, dopyt narastie?

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda