Kto by si bol kedy pomyslel, že z peňazí, ktoré Elon Musk získal z predaja podielu v PayPal, raz vzíde významná súkromná firma, ktorá ako prvá pošle astronautov do vesmíru a otvorí tak dvere komerčným letom? To, čo sa ešte začiatkom milénia zdalo ako nereálne, je dnes skutočnosťou. SpaceX to dokázal a úspešne prepravil prvú dvojicu astronautov v testovacej misii Demo-2 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Týmto počinom vracia vesmíre lety NASA späť do USA.

S myšlienkou na spoluprácu vesmírnej agentúry NASA a súkromnej spoločnosti sa ešte v roku 2006 pohrával Mike Griffin, bývalý administrátor agentúry NASA, ktorý bokom odložil 500 miliónov dolárov. Financie boli určené na vznik súkromného odvetvia, ktoré by pomáhalo s vesmírnym programom NASA a letmi do vesmíru. V tej dobe ešte agentúra využívala vlastné raketoplány a astronauti lietali priamo z pobrežia Floridy.

Takýto spôsob vynášania ľudí do vesmíru však skončil v roku 2011, kedy NASA zrušila vlastný program a pomaly sa obracala ku komerčným letom. Ani v tých časoch si však mnohí nevedeli presne predstaviť, ako by mohol byť takýto projekt realizovaný a či by plán vôbec vyšiel. V tom ale prišiel na pomoc Elon Musk a jeho SpaceX, ktorý, spolu s ďalšími, získal kontrakt a mohol sa pustiť do vývoja vlastných rakiet.

Začiatky bývajú ťažké

Trvalo dlho, pokým sa spoločnosti podarilo ukázať svetu, že skutočne na to má. Ako každý vývoj nového systému a zariadení, ani vývoj rakiet a modulov od SpaceX sa nezaobišiel bez problémov a zlyhaní. Začiatky vývoja sa pritom datujú ešte do roku 2006, kedy spoločnosť vyvinula prvú raketu Falcon 1.

S ňou následne o 2 roky neskôr úspešne vyletela na orbitálnu dráhu. Tomuto letu však predchádzalo viacero problémov a hoci už bol naplánovaný aj let so satelitom TacSat-1, po problémoch pri štarte rakety sa od misie nakoniec upustilo.

Let rakety Falcon 1. Zdroj: Flickr

Druhú generáciu TacSat-2 vyniesla na orbitu iná raketa. To však neznamenalo, že bol Falcon 1 odpísaný. Neskôr sa stal inšpiráciou pre inžinierov aj pri vývoji známejšieho modelu rakety Falcon 9. Práve tej rakety, ktorá sa postarala o prvý let s ľudskou posádkou pod záštitou NASA a tejto súkromnej spoločnosti Elona Muska.

Cieľom SpaceX bolo už od začiatkov navrhnúť jednoduchú a znovu využiteľnú raketu, ktorá by mohla opakovane vynášať satelity a astronautov do vesmíru.

Cena za lety z Ruska bola privysoká a neustále rástla

To sa hodilo vesmírnej agentúre NASA, ktorá dlhý čas využívala pre lety svojich astronautov na ISS ruský Bajkonur (nachádza sa v Kazachstane, no je považovaný za ruské územie) a Sojuzy.

Tento spôsob prepravy sa stal pre americké posádky na celé roky jediným, ktorý ich dostal na túto vesmírnu stanicu. Ako však čas plynul, Rusi začali dvíhať ceny za tieto lety, a to o celé desiatky miliónov dolárov. NASA ročne minie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu 3 až 4 milióny dolárov a popritom ešte musela platiť Rusom za každé sedadlo pre amerického astronauta.

Soyuz MS-12 počas dokovania k ISS. Zdroj: NASA Johnson/Flickr

Pre porovnanie, v roku 2008 bola cena za jednu takúto miestenku „len“ necelých 22 miliónov dolárov. O pár rokov na to sa cena zdvihla na 54 miliónov dolárov a od roku 2014 platila NASA za astronauta 63 miliónov dolárov, informoval Phys.org.

V roku 2018 bola cena už 81 miliónov dolárov a cena za tohtoročný jesenný let amerického astronauta z ruského Bajkonuru mala agentúru stáť až 90 miliónov dolárov, informoval Space. Neúnosné zvyšovanie ceny však už nebude musieť NASA dlho trpieť, má totiž SpaceX – súkromnú spoločnosť, ktorá jej zabezpečila historicky prvý let s ľudskou posádkou do vesmíru.

NASA

A navyše, bolo to omnoho lacnejšie ako jedna letenka pre astronauta letiaceho v Sojuze. Priemerná cena za jedného člena posádky v projekte od SpaceX sa podľa oficiálneho dokumentu agentúry pohybuje na úrovni 55 miliónov dolárov, čo je takmer polovica toho, koľko si za jeden let pýtajú tento rok Rusi.

Je to aj jeden z dôvodov, prečo by si NASA mala vybrať SpaceX skôr ako taký Boeing. Cena za jedného astronauta v Starlineri by totiž vyšla na 90 miliónov dolárov.

Odštartovala nová éra

NASA sa rozhodla vyčleniť miliardy dolárov, rozdeliť ich súkromným spoločnostiam a spolupracovať s tou, ktorá prinesie najefektívnejšie riešenie. V tomto prípade tento „vesmírny závod“ vyhráva SpaceX.

Hoci konkurencia príliš nespí a pracuje na vlastných projektoch aj naďalej, bola to práve táto firma, ktorej sa aj po mnohých neúspešných testoch, výbuchoch a zlyhaniach podarilo dosiahnuť stanovený cieľ – dostať v vlastným spôsobom ľudskú posádku na ISS.

Plány sa spočiatku oddialili, za čo mohla aj explózia testovacieho modulu Crew Dragon minulý rok a neskôr aj neúspešný test padákov. Stačí sa však pozrieť na podobné veľké a odvážne projekty v minulosti a zistíme, že žiaden z nich nevyšiel na prvý pokus tak, ako by si to ich tvorcovia predstavovali. Elon Musk to však so SpaceX nevzdal. Firme sa podarilo vyvinúť funkčnú a úspešnú raketu Falcon 9, ktorá sa už doteraz postarala o viacero letov s nákladom na orbitu Zeme.

NASA

Odštartovať, vyletieť, vyložiť náklad (najmä satelity) a vrátiť sa späť na Zem. Tento scenár sme mohli pri predošlých misiách s nákladným modulom vidieť doteraz už niekoľkokrát.

Raketa Falcon 9 sa osvedčila a nastal čas, aby poslala do vesmíru aj prvých astronautov. Po všetkých tých testoch, keď už mal SpaceX pripravený aj modul Crew Dragon, posádka bola vycvičená na simulátore a pripravená na odlet, prišlo prvé a našťastie aj posledné sklamanie.

Cesta astronautov na ISS dopadla na výbornú

Plánovaný štart v stredu 27. mája o 22:33 nášho času prerušilo zlé počasie a blesky. A možno bolo aj dobre, že sa let odohral o čosi neskôr. SpaceX sa tak musel pripraviť a využiť ďalšiu možnosť v letovom okne, ktorou bola práve sobota 30.mája.

Let naplánovaný na 21:22 nášho času vyšiel dokonale. Milióny divákov po celom svete sledovalo tento významný moment, ako sa prvá dvojica astronautov (Robert „Bob“ Behnken a Douglas Hurley) chystá na svoj ďalší, no zrejme najvýznamnejší let.

Z ľava sa na fotografii nachádza astronaut Robert "Bob" Behnken a v pravo astronaut Douglas Hurley. Zdroj: SpaceX

Skúsenú posádku odviezli k štartovacej rampe elektromobily Tesla Model X. Ako inak, predsa by Musk nedovolil, aby sa astronauti viezli v aute so spaľovacím motorom. Nešlo pritom o obyčajné verzie elektromobilov, ale o špeciálne prispôsobené kúsky, ktoré boli upravené o chladiaci systém pre astronautov. Obaja z nich nastúpili do výťahu, ktorý bol mimochodom celý posiaty podpismi členov tímu, ktorí sa na misii podieľali a nastúpili do modulu Crew Dragon.

Na fotografii je posádka misie Demo-2 vo výťahu, ktorý ich privezie až ku kapsule Crew Dragon. Naľavo je astronaut Robert Behnken a vpravo je jeho kolega Douglas Hurley, ktorý misiu vedie. SpaceX/YouTube

T-3, 2, 1…štart. 9 motorov Merlin v rakete Falcon 9 začali zdvíhať tento 70 metrov vysoký kolos do vzduchu. Krátko po štarte dosiahla raketa s modulom Crew Dragon rýchlosť Mach 1 a pokračovala v lete. Následne došlo k odpojeniu boosterov a modul s posádkou ostal na cestu k ISS úplne osamote.

Prvá časť misie bola úspešne zvládnutá, ostávalo už len dostať astronautov na ISS. Tento veľkolepý moment, spolu s celým procesom dokovania k stanici, sme mohli sledovať naživo.

NASA

Modul obletel celú Zem, aby vesmírnu stanicu dohnal. Prechádzal ponad oceány, veľkomestá, dňom aj nocou, až sa nakoniec priblížil k ISS a krok po kroku sa dostával k dokovaciemu modulu. Začal sa najviac napínavý moment, ktorý mal prepísať históriu.

Dlhá chvíľa napätia však skončila grandiózne, Crew Dragon sa úspešne pripojil k stanici a po pár hodinách privítala posádka zo 63. expedície astronautov na palube. SpaceX tak úspešne naplnil ďalšiu časť testovacej misie Demo-2 a Musk mohol oslavovať.

Budúcnosť toho môže ponúknuť omnoho viac

Ostáva už len dostať posádku späť na Zem, no zatiaľ nevedno, kedy sa vrátia. Na ISS môžu zotrvať týždne, či mesiace. Potom sa začne záverečná fáza misie, ktorá zmenila vesmírne lety. Misie, na ktorej tvrdo pracovali tisícky ľudí, misie, ktorej štartu predchádzali roky vývoja, zhylaní a investícií. NASA tak zdá sa pozná jasného favorita, ktorý jej bude pomáhať aj s budúcimi komerčnými letmi amerických astronautov do vesmíru.

Tento jedinečný moment je už za nami, no pred nami ostáva ešte budúcnosť, ktorá môže byť plná takýchto letov pod záštitou súkromných firiem a vesmírnych agentúr. Nemusí to byť len SpaceX a NASA, kto bude na podobných projektoch spolupracovať.

Avšak, táto dvojica to dotiahla najďalej zo všetkých. Dlhé roky práce priniesli svoje ovocie, a nám neostáva už nič iné, iba opäť uznať, že to Musk (samozrejme nie sám) dokázal a popriať astronautom veľa šťastia na spiatočnej ceste domov.

Vesmír a veda