Elon Musk ostáva, aj po dosiahnutí tých najneuveriteľnejších míľnikov, extrémne polarizujúcou osobnosťou, ktorú nenávidia alebo milujú ľudia zo všetkých strán politických spektier a ekonomických vrstiev.

Kým za časť nenávisti môže sám svojou aroganciou, v mnohých prípadoch ide o čisté nedorozumenie či dezinterpretáciu jeho tvrdení médiami, pre ktoré poskytol rozhovory.

Od smaragdov z afrického apartheidu až po vládcu Marsu, kde sa skutočne skrýva pravda o najbohatšom človeku na planéte, ktorú sa sám chystá skôr či neskôr opustiť?

Ťažké začiatky a fabulované príbehy

Elon Musk sa narodil 28. júna 1971 v Južnej Afrike, v Pretórii, jednom z troch hlavných miest. Väčšinu svojho detstva bol, ako sociálne nemotorný introvert, šikanovaný. Jeden útok skupiny detí si dokonca vyžiadal Elonovu hospitalizáciu, keď ho zhodili zo schodov, píše vo svojej knihe Ashlee Vance.

Keď mal desať rokov, začal sa zaujímať o videohry a počítače, pričom už ako dvanásťročný vytvoril, podľa portálu Biography, svoju vlastnú hru s názvom Blastar, ktorú predal za asi 500 amerických dolárov.

Po rozchode rodičov sa rozhodol, že začne tráviť čas s otcom Errolom Muskom. Rodina bola pomerne bohatstá a v tomto smere Elon problémy nemal, no svoje rozhodnutie čoskoro trpko oľutoval. Svojho otca dnes opisuje ako “hrozného človeka, ktorý urobil takmer všetky zlé veci, ktoré si viete predstaviť”.

Dodnes pretrváva mýtus o tom, ako jeho rodina vlastní smaragdovú baňu. Ako ale Musk objasňuje v rozhovore pre Saving Journalism, v skutočnosti mal jeho otec len polovičný podiel a len dočasne, pričom žiadne ohromujúce peniaze vďaka tomu nezískal – nešlo navyše ani o žiadny apartheid, keďže tento dol sa nachádzal v Zambii.

V roku 1989 sa Elon dostal do Kanady a popri brigádach na farmách či pílach vyštudoval univerzitu a získal bakalársky titul v ekonomike a tiež bakalársky titul vo fyzike, pričom v tej dobe ešte netušil, ako veľmi sa mu tieto znalosti v budúcom živote zídu.

Stal sa mladým milionárom

Azda najdôležitejší zlom v Elonovom živote nastal, keď sa rozhodol už po dvoch dňoch opustiť prestížnu Stanfordskú univerzitu v Kalifornii.