Tímu výskumníkov zo Školy inžinierstva na Hongkongskej univerzite vied a technológií prišiel s jedinečnou technológiou v oblasti klimatizácie a chladenia, ktorá má potenciál posunúť túto techniku vpred čo sa týka efektivity a ekologickosti. Ako totiž upozorňujú vedci v štúdii zverejnenej prostredníctvom žurnálu Nature Energy, prináša zvýšenie efektivity o takmer polovicu.

Oveľa ekologickejšie

Nové chladiace zariadenie využíva elastokalorické chladenie založené na materiáloch známych pod skratkou SMA – ide o zliatiny s tvarovou pamäťou, ktoré sú ekologickou alternatívou klasických chladív používaných v klimatizáciách. Tie sú často škodlivé a fungujú ako silné skleníkové plyny, kvôli čomu sa ich vedci snažia nahradiť vhodnejšou alternatívou.

HKUST

Dobrou správou je, že je nová technológia nielen oveľa čistejšia, ale navyše aj o poznanie efektívnejšia – až o 48 %. Takéto chladenie pritom nie je úplne novou technológiou, avšak práve posledné zvýšenie kapacít a zlepšenie chladiacich vlastností mu umožní presadiť sa na trhu, na ktorom je konkurencia naozaj silná a kde na cene a výkone naozaj záleží. Ak dokáže táto ekologická alternatíva poskytnúť klimatizáciu do domácnosti za porovnateľnú cenu s konkurenciou a s podobnou spotrebou, môžeme sa začať zbavovať starých, menej čistých zariadení.

Materiály zodpovedné za chladenie v špičkovom zariadení sú navyše 100 % recyklovateľné a ako dodáva SciTechDaily, pamäťová zliatina sa v tomto prípade skladá z niklu a titánu, pričom sa vďaka nej podarilo zlomiť rekord v chladení.

Horúčava zhoršuje mozgové ochorenia

Nedávny výskum ukázal aj nepríjemnú realitu spojenú s klimatickými zmenami. Horúčavy totiž zhoršujú mozgové a mentálne ochorenia ako je schizofrénia, Alzheimer, migrény, porážku, meningitídu, epilepsiu, Parkinsona či dokonca roztrúsenú sklerózu. Klimatizácia a chladenie domácností či pracovísk tak bude v budúcnosti zohrávať ešte väčšiu úlohu než doteraz.

Spotreba je nesmierne dôležitá

Znižovanie spotreby klimatizačných zariadení je nesmierne dôležité kvôli dopadu, ktorý majú na energetiku – predstavujú totiž až 20 % globálnej spotreby elektrickej energie. Do roku 2050 sa pritom môže stať práve chladenie budov druhou najväčšou oblasťou z hľadiska energetickej spotreby.

Energetická spotreba ľudstva medzitým intenzívne rastie spolu s rozširovaním obnoviteľných zdrojov. V Európe nastal historický míľnik – podiel fosílnych palív na celkovej spotrebe energie prvýkrát od priemyselnej revolúcie klesol pod 70%. Podobný trend zaznamenali aj USA, kde fosílne palivá tvorili 80 % celkovej spotrebovanej primárnej energie. Rozvíjajúce sa ekonomiky, s výnimkou Číny, však stále čelia výzvam pri znižovaní závislosti na fosílnych palivách.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú