Vedci z CERN ukázali, že antihmota reaguje na gravitáciu rovnakým spôsobom, ako bežná hmota. Jednoducho povedané, nič také ako „antigravitácia“ neexistuje. Na tému upozornil portál Space.

Padajú smerom nadol

Tento výsledok predstavuje vôbec prvé priame pozorovanie voľne padajúcej antihmoty, v ktorej boli atómy tvorene antiprotónmi a pozitrónmi namiesto protónov a elektrónov. Presnejšie vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature ukázali, že atómový antivodík, tvorený jedným antiprotónom v strede a jedným kladne nabitým pozitrónom obiehajúcim okolo neho je v dôsledku gravitácie ťahaný smerom nadol a nie nahor, ako by sme pri tomto type (anti)hmoty mohli očakávať.

Keyi "Onyx" Li/U.S. National Science Foundation

Navyše, takmer tri dekády potom, ako bol v laborátóriu vytvorený antivodík, nedávna štúdia potvrdzuje správnosť Einsteinovej všeobecnej teórie relativity, ktorá predpovedá, že všetka hmota bez ohľadu na jej vnútorné zloženie, respektíve jej rozdiely v štruktúre reaguje na gravitáciu rovnakým spôsobom.

Ak sa hmota a antihmota pôsobia rovnakým spôsobom, kde je chýbajúca antihmota?

Táto otázka zostáva stále otvorená. Podľa štandardného modelu mal totiž Veľký tresk vyprodukovať rovnaké množstvo hmoty a antihmoty. Ako ale vidíme v celom vesmíre, nestalo sa a drasticky prevládla hmota.

Inak povedané, pri vzniku vesmíru malo byť vyprodukované rovnaké množstvo hmoty a anihmoty.

Stretnutie častíc hmoty s antihmotou pritom vedie k anihilácií, čo znamená, že teoreticky by sa vo vesmíre nemalo okrem zvyškovej energie nemalo nachádzať nič.

Zdá sa teda, že táto symetria medzi časticami a ich náprotivkami bola niekedy počas vzniku vesmíre narušená, vďaka čomu vo vesmíre prevláda hmota. Proces, ktorý naklonil misky váh na stranu hmoty však zostáva stále neznámy.