Mikroplasty sú dnes všadeprítomné. Sú vo vzduchu, ktorý dýchame, vo vode, ktorú pijeme, aj v potravinách, ktoré konzumujeme. Výskumníci ich objavili v ľudských orgánoch, krvi, placente, ale dokonca aj v mozgu. Zatiaľ čo plný rozsah zdravotných následkov nie je jasný, čoraz viac štúdií naznačuje ich prepojenie s neplodnosťou u mužov, zápalmi, ochoreniami pečene, metabolickými problémami či zvýšeným rizikom infarktu a mozgovej príhody.

Globálne rokovania o plastovej dohode, ktorá by mohla obmedziť výrobu a šírenie plastových častíc, naposledy stroskotali v auguste 2025. Krajiny vyvážajúce ropu vrátane USA odmietli návrhy, ktoré by mohli znížiť produkciu plastov, keďže väčšina z nich sa vyrába práve z fosílnych palív. Aj keď sa teda zdá, že globálne riešenie je v nedohľadne, iniciatívu preberajú lokálne samosprávy a jednotlivé štáty. Na túto tému upozornil portál The Converastion.

Od zákazu trblietok po umelú trávu

Jedným z prvých krokov je snaha eliminovať mikroplasty, ktoré sú od začiatku vyrábané s malou veľkosťou a cielene pridávané do produktov. Ide o trblietky v kozmetike, plastový konfety pri oslavách či granulát v umelých trávnikoch. Tieto drobné častice sa prakticky nedajú kontrolovať a rýchlo končia v pôde, vode aj ovzduší.

Kalifornia navrhla zákaz plastových trblietok v kozmetike, zatiaľ čo niektoré mestá na Floride obmedzili používanie plastových konfiet. Európska únia v roku 2023 prijala plošný zákaz všetkých nebiologicky odbúrateľných trblietok a mikroplastov pridávaných do produktov.

Regulátori v Európe zamerali pozornosť aj na umelé trávniky, ktoré pri používaní uvoľňujú množstvo plastových čiastočiek. Rhode Island dokonca navrhol legislatívu, ktorá by do roku 2029 zakázala všetky úmyselne pridávané mikroplasty.

Unsplash/Akram Huseyn/Freepik (Úprava redakcie)

Textílie a pneumatiky ako najväčší zdroj

Väčšina mikroplastov však nevzniká ako malé častice, ale odlamuje sa z väčších produktov. Odhady hovoria, že až 35 % všetkých mikroplastov v oceánoch pochádza z textílií – polyesterových, nylonových či akrylových vlákien, ktoré sa uvoľňujú pri praní. Francúzsko preto prijalo zákon, ktorý bude od roku 2029 vyžadovať filtre v každej novej práčke. Podobnú legislatívu zvažujú viaceré americké štáty. Dáta zo štúdií ukazujú, že filtre dokážu znížiť únik mikroplastov z prania až o 80 %.

Ďalším obrovským zdrojom sú pneumatiky. Ich opotrebovávanie ročne produkuje milióny ton plastových častíc, ktoré často končia v riekach a oceánoch. Obsahujú aj látku 6PPD-quinone, spájanú s masovým úhynom lososov v severozápadnej časti USA. Kalifornia preto zaradila túto látku medzi „rizikové produkty“ a výrobcovia musia preukázať, ako ju odstránia alebo nahradia bezpečnejšou alternatívou.

Miestne zákony môžu predbehnúť globálne riešenia

Lokálne riešenia sa netýkajú iba výroby, ale aj zneškodňovania plastov. Niektoré americké štáty zaviedli povinné označovanie vlhčených obrúskov, aby spotrebiteľov odradili od ich splachovania, keďže uvoľňujú plastové vlákna a upchávajú kanalizáciu. Mestá v New Jersey zas prijali nariadenia, ktoré nútia stavebné firmy obmedzovať únik mikroplastov do dažďových odtokov.

Kalifornia išla ešte ďalej a v roku 2022 prijala prvú komplexnú stratégiu na boj proti mikroplastom. Zahŕňa povinné testovanie pitnej vody a dlhodobý plán, ako znížiť znečistenie z textílií či pneumatík. „Mikroplasty musíme začať vnímať ako chemikálie vyžadujúce reguláciu. Zodpovednosť má byť na výrobcovi, nie na spotrebiteľovi,“ zdôrazňujú tamojší regulátori.

Podobné iniciatívy sa rozbiehajú aj v ďalších štátoch USA a ich úspechy už začínajú inšpirovať federálnych zákonodarcov. V Kongrese sú aktuálne návrhy zákonov, ktoré by rozšírili povinné štítkovanie či výskum zdravotných dopadov mikroplastov na deti a reprodukčný systém.

Čítajte viac z kategórie: Novinky