Na prvý pohľad to znie ako paradox. V obývačkách Slovákov dnes stoja televízory s uhlopriečkami, o akých sa nám pred desiatimi rokmi ani nesnívalo. Majú rozlíšenie 4K, podporu HDR, často stoja viac než tisíc eur a marketing sľubuje absolútnu dokonalosť pre oči. Napriek tomu sa čoraz viac ľudí sťažuje, že obraz ich televízora je horší než kedysi. Rozmazané kontúry, neostré detaily, trhaný pohyb či neprirodzené farby. Problém pritom zďaleka nie je len v samotnom televízore.

Moderné televízory sú technicky neporovnateľne lepšie než staršie modely z čias Full HD. Lenže obraz, ktorý prostredníctvom nich sledujeme, je výsledkom celého reťazca. A práve v ňom sa skrýva odpoveď na otázku, prečo drahá technika často nedokáže splniť očakávania.

Televízor je nastavený skôr na predajňu než na obývačku

Jedným z najväčších problémov sú továrenské nastavenia. Väčšina televízorov je po vybalení nastavená tak, aby v predajni pôsobili čo najvýraznejšie. Extrémne sýte farby, prepálený jas, agresívne doostrovanie a zapnuté všetky „vylepšovače obrazu“ majú zaujať potenciálneho zákazníka už na prvý pohľad. V domácom prostredí však tieto režimy spôsobujú presný opak toho, čo by sme od kvalitného obrazu čakali.

LG

Umelé doostrovanie vytvára okolo objektov biele kontúry, ktoré mozog vníma ako nekvalitný obraz. Redukcia šumu sa snaží vyhladiť kompresné artefakty, no zároveň ničí jemné detaily. Interpolácia pohybu, známa aj ako „telenovelový efekt“, mení filmový obraz na neprirodzene plynulé video. Výsledkom je pocit, že obraz je síce ostrý, no zároveň únavný a neprirodzený.

Málokto si po kúpe sadne a venuje pol hodiny úprave nastavení. Režimy ako Film, Kino alebo Filmmaker Mode pritom často dramaticky zlepšia obraz bez akýchkoľvek dodatočných nákladov. Paradoxne, lacnejší starší televízor mohol pôsobiť lepšie práve preto, že nemal toľko agresívnych softvérových zásahov.

Tichý zabijak kvality

Ďalším zásadným faktorom je samotný zdroj obrazu. Slovenské televízne vysielanie dlhodobo patrí k tým s najnižším dátovým tokom v Európe. Väčšina staníc vysiela stále v HD rozlíšení, no s výraznou kompresiou. Na menších obrazovkách to kedysi neprekážalo, no na 55- či 65-palcových 4K televízoroch sa nedostatky ukážu okamžite.

Gemini

Nízky bitrate znamená menej dát na každý obrazový snímok. V praxi to vedie k rozpadávaniu obrazu pri rýchlych scénach, viditeľným kockám v tmavých plochách a strate detailov v tráve, vlasoch či textúrach. Televízor sa síce snaží HD obraz dopočítať na 4K, no zázraky sa nekonajú. Ak do systému vstupuje nekvalitný signál, výsledok bude vždy kompromis.

Aj preto má mnoho ľudí pocit, že „starý obraz bol lepší“. V skutočnosti bol len menej nemilosrdne zväčšený. To, čo na 32-palcovom Full HD televízore vyzeralo prijateľne, dnes na veľkej 4K ploche jednoducho neobstojí.

Streaming porazil klasickú televíziu

Streamovacie služby sú často označované za spásu obrazovej kvality, no ani tu nie je realita čiernobiela. Netflix, Apple TV+ či Disney+ síce ponúkajú 4K obsah s HDR, no len pri vybraných tituloch a často za vyššie predplatné. Navyše, aj streamovanie je závislé od bitrate, ktorý sa prispôsobuje rýchlosti pripojenia.

Rozdiel je však v tom, že kvalitné streamy používajú modernejšie kodeky a vyšší dátový tok než klasické TV vysielanie. Preto film v 4K na Netflixe môže vyzerať výrazne lepšie než „HD“ program z káblovky. Zároveň však platí, že nie všetko, čo má pri názve logo 4K, je skutočný 4K obsah. Mnohé seriály sú len dopočítané z nižšieho rozlíšenia a kvalita sa môže výrazne líšiť.

Mýtus o 4K

Najväčším omylom je presvedčenie, že rozlíšenie je synonymom kvality. 4K samo o sebe nezaručuje lepší obraz. Dôležitejší je dynamický rozsah, farebná hĺbka, kvalita spracovania signálu a predovšetkým zdroj. Dobrý Full HD Blu-ray môže na kvalitnom televízore vyzerať lepšie než zlý 4K stream.

Slováci často investujú do špičkového televízora, no podceňujú nastavenia, zdroj signálu aj reálne možnosti vysielania na našom trhu. Výsledkom je frustrácia a pocit, že technológia ide späť. V skutočnosti sme sa len dostali do bodu, kde slabé články reťazca vidíme ostrejšie než kedykoľvek predtým.

Ak chce mať divák doma skutočne dobrý obraz, nestačí len kúpiť drahý televízor s nálepkou 4K. Treba pochopiť, čo mu vlastne posiela obraz, ako ho spracúva a či mu vôbec dávame šancu ukázať to najlepšie. Až potom zistíme, že problém nie je v tom, že by obraz kedysi bol lepší, ale v tom, že dnes od neho vidíme každú chybu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky