Napriek tomu, že Mars je v súčasnosti nehostinné a neobývateľné miesto, o pár dekád môže byť všetko inak. Už niekoľko rokov sa vedci, inžinieri a vizionári pohrávajú s myšlienkou kolonizovania Marsu. Vedeli by sme však červenú planétu pri jej kolonizovaní úplne teraformovať a prispôsobiť ju obrazu našej Zeme?

Môžeme zmeniť Mars a „zasadiť“ na ňom život?

Nad tým sa vo svojom príspevku pre portál Space zamýšľal aj astrofyzik Paul Sutter, ktorý dospel k naozaj zaujímavým záverom. Treba si však uvedomiť, že na teraformovanie planéty je potrebné úplne iné technologické a materiálne zabezpečenie, takže všetko je zatiaľ len „hudba“ budúcnosti. Nakoľko je však reálna?

V prvom rade je dobré si uvedomiť, že hoci je Mars teraz prašné a suché miesto, v dávnej minulosti tomu tak nebolo. Pred niekoľkými miliardami rokov bola červená planéta skrytá v hustej atmosfére bohatej na uhlík, na jej povrchu sa vyskytovali oceány s tekutou vodou a celkovo na nej vládli relatívne dobre podmienky.

Podľa Suttera bol však Mars už vopred odpísaný. Náš červený sused je totiž menší ako Zem, čo znamená, že oveľa rýchlejšie ochladol. Vplyvom ochladenia vytuhlo jeho jadro, čo neodvratne viedlo k strate magnetického poľa fungujúceho ako ochranný štít planéty. Aj z tohto dôvodu sa vedci nazdávajú, že voda mohla byť dlhodobo stabilná v tekutom stave iba hlboko pod povrchom červenej planéty.

NEPREHLIADNI
10 000 dní na Marse – takto bude vyzerať kolonizácia Marsu a podmanenie vesmíru ľuďmi

Keďže Mars má len veľmi slabé magnetické pole, jeho ochranná funkcia je neporovnateľná menšia, než u zemského magnetického poľa, takže Mars je neustále bombardovaný nekonečným prúdom vysoko energetických častíc letiacich zo Slnka.

Slnečný vietor tak v priebehu asi 100 miliónov rokov zbavil Mars atmosféry, tlak vzduchu poklesol na takmer vákuum a všetky oceány sa doslova vyparili preč z planéty. Je teda isté, že Mars si vo svojej minulosti prešiel „peklom“, takže to, že je dnes z neho taká nehostinná planéta, nie je azda žiadnym prekvapením. Bolo by však možné červenej planéte prinavrátiť jej zašlú slávu? Podľa Suttera je to možné, ale veľmi náročne.

Problémov je viac, než dosť

V prvom rade by sme museli Mars ohriať na vhodné teplotu. Teoreticky existuje niekoľko riešení, ale každé z nich má viac háčikov ako ľudstvo v súčasnosti dokáže uniesť. Pri teraformovaní Marsu sa už dlhšie teoretizuje o využití vodného ľadu a oxidu uhličitého nachádzajúceho sa v jeho polárnych čiapkach. Tie mimochodom len nedávno úplne pomotali hlavu vedcom. Najnovšie sa totiž začali viesť debaty o tom, či sa pod polárnymi čiapkami naozaj nachádza jazero tekutej vody, alebo ide len o zlé pochopenie signálu.

Ak by sa nám nejakým zázračným spôsobom podarilo ohriať polárne čiapočky, podľa Suttera by sa do atmosféry mohlo uvoľniť dostatočné veľké množstvo uhlíka, čo by naštartovalo otepľovanie planéty v dôsledku skleníkového efektu. Následne by stačilo počkať niekoľko storočí, kým fyzika a príroda urobia svoje.

To je síce pekné, ale zároveň nie veľmi reálne. Aj keby sme sa nespoliehali na „zázraky“, ale využili by sme už dlho teoretizované nápady, ako prinesenie prachu na polárne čiapky (odrážalo by sa menej svetla a planéta by sa viac zahrievala), či vytvorenie gigantického vesmírneho zrkadla, ktoré by na polárne čiapky presmerovalo viac svetla a teda aj tepla, nebolo by to jednoduché.

Na realizáciu týchto nápadov je nanešťastie pre nás potrebné disponovať technológiami, ktoré sú v súčasnosti pre ľudstvo nedostupné. Ak by sme napríklad chceli vytvoriť vesmírne zrkadlo, potrebovali sme priamo vo vesmíre vyťažiť asi 200 000 ton hliníka. Ďalší problém je aj nedostatok oxidu uhličitého.

Na Marse totiž nie je dostatok CO2 na to, aby sme ho dokázali využiť na naštartovanie otepľovania planéty. V porovnaní so Zemou má v súčasnosti červená planéta len necelé 1 % tlaku vzduchu a ak by sme dokázali odpariť každú molekulu vody a oxidu uhličitého, tlak by vzrástol iba na 2 %. Na to, aby sme na planéte dokázali vydržať, potrebovali by sme oveľa hustejšiu atmosféru, zdôraznil vedec.

NEPREHLIADNI
Na Mesiaci budeme jesť ryby. Stravu vo vesmíre vyriešime nezvyčajným plánom – bude vôbec fungovať?

Aj tento problém má svoje riešenie. Tým by mohlo byť vybudovanie továrni na vypúšťanie chlórfluórovaných uhľovodíkov, čo sú jedny z najhorších skleníkových plynov vôbec. Okrem toho ešte stále nie je vyriešený problém s magnetickým poľom, teda ochranným „štítom“ planéty. Tu sa rovnako naskytá niekoľko riešení a za zmienku určite stojí napríklad vybudovanie obrovského elektromagnetu vo vesmíre.

Existuje ešte nespočetné množstvo problémov, Sutter však svoj príspevok pre portál Space uzatvára slovami, že teraformovanie Marsu je z pohľadu fyziky možné, pretože nám v ceste nestojí žiadny fyzikálny zákon. Otázne je to však s našimi technológiami a schopnosťami tieto nápady realizovať.