(RECENZIA) Disney zabil ďalšiu ikonu. Kultové sci-fi prinieslo vizuálny orgazmus bez duše

Keď v roku 1982 prišiel do kín pôvodný Tron, spôsobil malú technologickú revolúciu a predstavil svet, v ktorom sa človek doslova strácal v digitálnom priestore. Ikonické neónové svetlá, geometrické tvary a pulzujúca sieť otvorili dvere našim predstavám o tom, ako by mohol vyzerať svet vo vnútri počítača.

Na technologické dedičstvo po viac než štyroch desaťročiach nadväzuje tretie pokračovanie Tron: Ares, ktoré má v dnešnej ére umelej inteligencie k realite bližšie než kedykoľvek predtým.

Počítačový program dostal ľudskú podobu

Dej filmu nás opäť vracia do futuristického sveta, kde sa hranice medzi realitou a digitálnym priestorom definitívne stierajú. Kým v pôvodnom filme z roku 1982 sme sledovali prvého človeka, Kevina Flynna (Jeff Bridges), v snahe preniknúť do počítačového systému, dnes sa programy a umelá inteligencia stávajú jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Tron: Ares priamo nadväzuje na udalosti druhého dielu Tron: Dedičstvo, no technologický vývoj posúva o niekoľko krokov vpred. Tentoraz už nejde o svet uzavretý vo vnútri počítača, ale o pokus digitálnych bytostí preniknúť do reálneho prostredia. Kľúčom k tomu má byť tzv. Kód stálosti, na ktorý si brúsia zuby dve technologické korporácie.

TMDB

Zatiaľ čo spoločnosť ENCOM, vedená tentoraz vedkyňou a vývojárkou Oliviou Morgan (Greta Lee), sa snaží nadviazať na odkaz Kevina Flynna a využiť jeho technológiu v prospech ľudstva, konkurenčná korporácia Dillinger Systems na čele s Julianom Dillingerom (Evan Peters) ju chce získať pre vojenské účely. Film tak opäť stavia na klasickom sci-fi motíve stretu vedeckého ideálu s komerčným záujmom, ktorý hrozí narušením rovnováhy oboch svetov.

Hlavným protagonistom príbehu je Ares (Jared Leto), vysoko vyspelý program a digitálny vojak spoločnosti Dillinger Systems, vytvorený s cieľom priniesť rovnováhu medzi ľudským a virtuálnym svetom. Ares je však viac než len dokonalý stroj s ľudským telom. Je výtvorom, ktorý prelomil vlastné hranice a stal sa experimentom s vedomím, schopným cítiť, pochybovať a konať mimo napísaného kódu.

Scéna, v ktorej Dillinger Systems privádza Aresa k životu, pôsobí ako futuristická verzia 3D tlače zasadená do laserovej hudobnej šou. V rámci 3D projekcie je dokonale efektná, hlučná a z technologického hľadiska mierne absurdná.

Z prúdu svetla a dát sa pred očami diváka zhmotňuje bytosť, ktorá vyzerá, akoby ju do sveta vytlačil samotný algoritmus. Ares a ďalšie podobné entity sa takýmto spôsobom „rodia“ priamo pred očami diváka, rýchlosťou len o niečo väčšou než tlačenie kancelárskeho papiera.

TMDB

Celý proces je síce vizuálne ohromujúci, no má jednu zásadnú chybu – vytvorené digitálne bytosti, na čele s Aresom, majú krátku životnosť a po dvadsiatich deviatich minútach sa rozpadnú na digitálny prach. Práve preto sa rozbieha hon za Flynnovým „Kódom stálosti“, ktorý sa stáva kľúčom k prežitiu aj katalyzátorom stretu medzi ENCOM a Dillinger Systems.

Chyba v programe

Na papieri pôsobí Tron: Ares ako ďalšie ambiciózne filozofické sci-fi, ktoré sa chce zaradiť medzi veľké príbehy o umelej inteligencii a hraniciach jej vedomia. Realita je však oveľa jednoduchšia a list papiera, na ktorom by sa o deji dalo písať, je pomerne krátky.

Zápletka síce na prvý pohľad pôsobí veľkolepo a predstava, že počítačové programy vstupujú do nášho sveta, je nepochybne lákavá, no túto myšlienku už dôkladne preskúmal Matrix Reloaded s agentom Smithom. Tron: Ares navyše od prvej minúty dáva jasne najavo, že stavia viac na forme než na obsahu.

Príbeh sa síce posúva vpred svižným tempom, no dialógy utápajúce sa v klišé a postavy bez akéhokoľvek vývoja robia z nového Trona len vizuálne oslnivý a zábavný lunapark. Výkon Jareda Leta v titulnej úlohe pôsobí sympaticky, no scenár mu v tomto ohľade príliš nepomáha.

Problém postavy umelej inteligencie, ktorá „ožije“ a začne si uvedomovať vlastnú existenciu, nespočíva v neoriginálnom koncepte, ale v rezignácii tvorcov rozvinúť ho do čohokoľvek podnetného či nového. Film si jednoducho vystačí s formulkou „chyba v programe“.

TMDB

Tvorcovia si výraznú námahu, žiaľ, nedali ani s postavou Juliana Dillingera, ktorý sa stal ďalšou obeťou trendu štúdia Disney sprístupňovať kultové sci-fi značky ako Votrelec, Predátor či Tron mladšiemu publiku a tomu prispôsobovať aj charakter hlavných zloduchov.

Napriek svojmu nepopierateľnému talentu Evan Peters (Monštrum: Príbeh Jeffreyho Dahmera) v tejto úlohe citeľne tápa. Jeho Julian pôsobí ako nevyzreté dieťa, ktoré dostalo drahú hračku a nevie, čo s ňou od nadšenia. Výsledkom je postava, ktorá svojou infantilnosťou skôr irituje, než by vzbudzovala rešpekt mocného antagonistu. Sledovať Gillian Anderson v úlohe jeho matky je už takmer akt empatie a jej účasť vo filme zostáva malou záhadou.

3D formát je najsilnejšou devízou filmu

Divákovi v Tron: Ares tak neostáva nič iné, len sa nechať unášať jazdou naprieč nápaditým, audiovizuálne ohromujúcim svetom, ktorý je podľa očakávania jeho najväčšou devízou. Typicky neónové farby a prepracované svetelné kompozície pôsobia hypnoticky – od legendárneho svetelného lúča, ktorý efektným spôsobom rozreže policajné auto, až po pôsobivé prechody medzi digitálnym a reálnym svetom.

TMDB

Nechýbajú odkazy na legendárny originál, rovnako poteší aj nostalgický návrat Jeffa Bridgesa do kultovej estetiky, zrodenej ešte v ére, keď počítače pracovali s 32-bitovou architektúrou. Celkový dizajn prostredí, vozidiel či technológií je vo filme dôsledne vystavaný, CGI pôsobí prekvapivo prirodzene a v kombinácii s 3D alebo IMAX projekciou prináša zážitok, ktorý sa jednoznačne oplatí vidieť na veľkom plátne.

Vizuál a dizajn prostredí tvoria pevnú základňu, na ktorú sa film spolieha vo všetkých ďalších aspektoch, vrátane hudby. V roku 2010 sa druhé pokračovanie série zapísalo do pamäti kultovým soundtrackom od legendárneho dua Daft Punk, ktoré dalo celej značke jedinečný, okamžite rozpoznateľný zvuk.

Režisér Joachim Rønning (Piráti z Karibiku: Salazarova pomsta) sa tentoraz rozhodol pre tvrdší a temnejší tón. Namiesto futuristickej punkovej elegancie stavil na industriálny a experimentálny zvuk dvojice Trent Reznor a Atticus Ross z kapely Nine Inch Nails. Ich hudba síce dodáva scénam hutnú energiu a potrebné napätie, no pri odchode z kina v ušiach neznie jediná zapamätateľná skladba.

TMDB

Tron: Ares tak vo výsledku najviac zabaví  fanúšikov spektakulárnych vizuálov a technologických efektov, ktorí sú ochotní prehliadnuť scenár papiera šuštiaci ničotou, nevýrazné postavy či väčší náznak originality tvorcov.

Film akoby bol stvorený pre generáciu, ktorá scrolluje Instagram v návale dopamínu.  Podobne ako nekonečné scrollovanie sociálnych sietí, aj Tron: Ares ponúka sériu vizuálne efektných momentov, ktoré sa však vytrácajú z pamäti takmer okamžite po opustení kina.

Disney postupne potápa kultové značky

Pre tých, ktorí hľadajú zmysluplný a odvážny sci-fi príbeh so snahou o čo i len menší filozofický presah, však Tron: Ares predstavuje len ďalšie sklamanie z dielne štúdia, ktoré v posledných rokoch systematicky čoraz viac prežúva svoje kultové značky a následne ich servíruje v odľahčenej forme novej generácii, ktorá na nich nevyrastala.

Táto stratégia, ktorú štúdio s rôznou mierou (ne) úspechu aplikovalo na sériu Votrelec, Predátor či Star Wars, sa v prípade Trona prejavuje podobne problematicky. Disney zjavne verí, že mladé publikum nepotrebuje komplexné postavy ani náročnejšie témy, čo je nielen podcenenie divákov, ale aj zrada odkazu, ktorý tieto filmy budovali desaťročia.

Namiesto toho, aby film nadviazal na vizionársku odvahu originálu, ktorý riskoval a experimentoval, sa jeho tretie pokračovanie bojí riskovať čokoľvek.

TMDB

Zrkadlom tohto prístupu sú aj najnovšie výsledky filmu v kinách. Podľa CNN zarobil Tron: Ares napriek štartu na prvom mieste rebríčka počas úvodného víkendu v Severnej Amerike iba 33 a pol milióna dolárov, čo je výrazne menej než druhé pokračovanie Tron: Dedičstvo.

Pri rozpočte odhadovanom na približne 150 miliónov dolárov je vlažný štart sklamaním a zároveň signalizuje, že ani masívna marketingová kampaň nedokázala zatraktívniť projekt pre širšie publikum, čo sa po záverečných titulkách ukázalo paradoxne ani nebolo cieľom Disney.

Ak sa štúdio z tohto, bohužiaľ oveľa širšieho problému, nepoučí, Tron: Ares sa môže stať posledným záznamom v databáze série, ktorej kód sa definitívne vymaže z pamäte Hollywoodu, tentoraz už bez možnosti obnovenia zo zálohy.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály