Astronómom sa po prvýkrát podarilo zachytiť detailný portrét hviezdy, ktorá sa nachádza mimo našej galaxie. Ide o červeného superobra WOH G64 známy prezývkou „The Monster“ alebo „The Behemoth“. Je vzdialený viac ako 160 000 svetelných rokov v trpasličej galaxii Veľký Magellanov mrak, ktorá obieha našu Mliečnu cestu. Má takmer 2000-násobok polomeru Slnka. O úspechu vedcov informoval portál Science Alert. Štúdia bola uverejnená v časopise Astronomy & Astrophysics.

Prvé detaily hviezdy

Zachytiť detaily vzdialeného objektu je pre vedcov výzvou. Ako príklad uvádzajú hviezdu Betelgeuse, ktorá je 764-krát väčšia ako Slnko a nachádza sa len 650 svetelných rokov od nás. Snímky sú však nejasné, že astronómovia nedokážu jednoznačne vysvetliť, čo to spôsobuje. WOH G64, ktorá je trikrát väčšia ako Betelgeuse, ale nachádza sa 250-krát ďalej, predstavuje ešte väčšiu výzvu.

ESO/L. Calçada

Vedci tak museli počkať na technologický pokrok, aby mohli WOH G64 detailne zachytiť. Pozorovania prebehli už v decembri 2020, no dáta bolo potrebné starostlivo spracovať a analyzovať, aby sa odhalili detaily.

Podarilo sa im to až pomocou prístroja GRAVITY na Veľkom ďalekohľade Interferometra v Európskom južnom observatóriu. „Objavili sme vajcovitý obal obklopujúci hviezdu,“ uviedol astrofyzik Keiichi Ohnaka z Universidad Andrés Bello v Čile. „Sme nadšení, pretože to môže súvisieť s dramatickým uvoľňovaním materiálu z umierajúcej hviezdy pred jej supernovou explóziou,“ dodal.

ESO/K. Ohnaka et al.

Umierajúca hviezda

Pozorovania odhalili, že WOH G64 je vo fáze červeného superobra, čo predstavuje koniec života masívnych hviezd, ktoré na začiatku svojho života vážili 8 až 35-násobok hmotnosti Slnka. Keď im dochádza jadrové palivo, stanú sa nestabilnými, ich povrch sa nafúkne do gigantických rozmerov a pred konečnou explóziou odhadzujú obrovské množstvá materiálu. Vedci predpokladajú, že slabnutie jasu je dôsledkom vyvrhovania plynu a prachu, ktorý blokuje svetlo vyžarované hviezdou.

„Hviezda prechádza dramatickými zmenami, čo nám poskytuje jedinečnú príležitosť sledovať jej vývoj v reálnom čase,“ uviedol astronóm Gerd Weigelt z Inštitútu Maxa Plancka pre rádiovú astronómiu v Nemecku.

Najväčším prekvapením pre vedcov je vajcovitý tvar obalu okolo hviezdy, ktorý nebol predpovedaný predošlými modelmi a nie je jasné, prečo má taký tvar. Predpokladá sa, že môže ísť o súvis pri uvoľňovaní materiálu, jeho pohyb priestorom, alebo dokonca o prítomnosť zatiaľ neobjaveného sprievodcu hviezdy, ktorý by mohol ovplyvňovať jej odtoky.

Strata hmoty u červených superobrov trvá len niekoľko tisíc rokov. Dá sa tak predpokladať, že hviezda je skutočne blízko svojej explózie. „Hviezda je jedinečná a každá dramatická zmena ju môže priviesť bližšie k explozívnemu koncu,“ dodal Jacco van Loon, riaditeľ Keele Observatory vo Veľkej Británii.

Čítajte viac z kategórie: Novinky