Ruský prezident Vladimir Putin opäť znepokojil svet, keď potvrdil, že Moskva začala výrobu najnovších hypersonických rakiet Oreshnik a plánuje ich do konca roka umiestniť v Bielorusku. Tým priamo ohrozuje Ukrajinu a zároveň posilňuje tlak na susedné štáty NATO.

Po boku bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na ostrove Valaam pri Petrohrade Putin vyhlásil, že armáda už vybrala konkrétne miesta v Bielorusku, kam rakety umiestni. Prípravné práce napredujú rýchlo. Putin povedal: „Prípravné práce prebiehajú a s najväčšou pravdepodobnosťou ich dokončíme ešte pred koncom roka.“ Zároveň dodal, že prvá séria Oreshnikov a ich systémy už boli vyrobené a zaradené do výzbroje. na tému upozornili EuroNews.

Oreshnik ako nový nástroj zastrašovania

Nová generácia rakiet s názvom Oreshnik bola prvýkrát použitá v novembri proti Ukrajine pri útoku na továreň v Dnipre, kde sa počas sovietskej éry vyrábali rakety. Výbuchy po útoku trvali podľa svedkov až tri hodiny, no nedošlo k stratám na životoch.

Ruské štátne médiá po incidente raketu vychvaľovali a varovali Západ, že Oreshnik by sa dostal na základňu NATO v Poľsku za 11 minút a do sídla Aliancie v Bruseli za 17 minút. Putin označil túto zbraň za prakticky nezachytiteľnú vďaka schopnosti niesť viacnásobné hlavice, ktoré sa k cieľu rúťa rýchlosťou až Mach 10. Tvrdí, že niekoľko takýchto konvenčných úderov môže mať silu blížiacu sa k jadrovému útoku.

TASR/APRussian Defence Ministry/Press Service/TASR

Nie všetci však Putinovým vyjadreniam veria. Odborníci upozorňujú, že skutočné schopnosti rakety ešte neboli nezávisle overené a mnohé tvrdenia môžu byť súčasťou propagandistickej hry. V júni sa objavili správy o neúspešnom štarte Oreshnika. Podľa neoverených záberov sa raketa rozpadla nad Kazachstanom, čo viedlo k vyšetrovaniu zo strany miestnych úradov v Astane.

Putin varuje, že ak NATO poskytne Ukrajine zbrane s dlhším doletom schopné útočiť priamo na ruské územie, Moskva môže Oreshniky nasadiť aj proti základniam aliancie. Generál zodpovedný za raketové sily potvrdil, že raketa má dosah na celé územie Európy. Môže niesť konvenčné aj jadrové hlavice.

Oreshnik patrí do kategórie stredne dlhého doletu, teda rakiet s dostrelom medzi 500 až 5 500 kilometrami. Tento typ výzbroje bol počas studenej vojny zakázaný dohodou medzi USA a ZSSR. Po jej zrušení v roku 2019 sa však znovu objavuje v ruských zbrojných plánoch.

Predĺžená ruka Moskvy

Na jeseň minulého roka Putin s Lukašenkom podpísali dohodu o bezpečnostných zárukách pre Bielorusko. Tie môžu zahŕňať aj použitie ruských jadrových zbraní. Pakt nasledoval po zmene ruskej jadrovej doktríny, ktorá po prvýkrát výslovne zahrnula Bielorusko pod svoj jadrový dáždnik.

Lukašenko, ktorý je pri moci už viac než tri desaťročia a jeho režim je závislý na podpore z Moskvy, v decembri potvrdil, že na území krajiny sa nachádza niekoľko desiatok taktických jadrových zbraní. Presný počet Rusko nezverejnilo, no prítomnosť týchto zbraní v krajine, ktorá má s Ukrajinou hranicu dlhú vyše 1 000 kilometrov, dramaticky skracuje čas potrebný na prípadný útok.

Táto realita zároveň rozširuje schopnosť Ruska zasiahnuť ciele v krajinách východnej a strednej Európy. Napätie v rámci NATO tak opäť stúpa.

Putinova nová jadrová doktrína znižuje prah pre použitie jadrových zbraní. Podľa dokumentu môže Rusko použiť jadrové zbrane nielen v prípade jadrového útoku, ale aj pri agresii konvenčnými zbraňami, ak tá ohrozuje zvrchovanosť alebo územnú celistvosť Ruska a Bieloruska. Nasadenie rakiet Oreshnik do Bieloruska tak môže byť ďalším krokom k eskalácii, ktorej hranice sú čoraz menej predvídateľné.

Čítajte viac z kategórie: Novinky