Astronóm David Kipping, známy svojím kanálom Cool Worlds na platforme YouTube, vyzýva všetkých svojich kolegov, aby obrátili svoje teleskopy na zvlášť neobyčajnú hviezdu HD 101065 známu tiež ako „Przybylskiho hviezdu“.

Ako už názov napovedá, hviezda bola objavená poľsko-austrálskym astronómom Antonim Przybylskim v roku 1961 a od tej doby vedcov fascinuje svojim chemickým zložením, ktoré by podľa súčasných vedeckých poznatkov malo byť nemožné. Na tému upozornil portál IFLScience.

Hviezda, ktorý by nemala existovať

Przybylskiho hviezda je Ap hviezda vzdialená približne 356 svetelných rokov od Slnka. Zaujímavou ju robí najmä jej nezvyčajné chemické zloženie. Spektrálne analýzy tejto hviezdy totiž ukázali, že obsahuje veľké množstvo prvkov, ktoré sú v iných hviezdach veľmi vzácne, vrátane niektorých vzácnych zemín, či ťažkých prvkov ako urán a platina. Na druhej strane má však nedostatočné množstvo bežnejších prvkov, ktoré sa ukrývajú v iných hviezdach.

Aj z tohto dôvodu ju vedci zaradili do kategórie Ap hviezd, teda chemicky zvláštnych hviezd (A peculiar). Na rozdiel od typických hviezd typu A, ktoré nemajú magnetické polia a rotujú rýchlo, Ap hviezdy majú silné magnetické polia a rotujú pomaly. Táto jedinečná vlastnosť umožňuje vedcom podrobne analyzovať ich chemické zloženie.

Pri analýze Przybylskiho hviezdy vedci zistili prítomnosť prvkov ako kremík, chróm, stroncium a európium, ale hviezda obsahuje aj prvky, ktoré by tam nemali byť, ako napríklad prometium, ktoré nemá stabilné izotopy a jeho polčas rozpadu je iba 17,7 rokov. To naznačuje, že tieto prvky musia byť v hviezde neustále produkované.

Ďalšie analýzy zase odhalili, že hviezda obsahuje aj aktínium, protaktínium, neptúnium, plutónium, amerícium, kúrium, berkelium, kalifornium a einsteinium. Tieto prvky je však ťažké potvrdiť, pretože sa získavajú synteticky a v prírode sa nevyskytujú. Ich potenciálna prítomnosť v atmosfére hviezdy je preto prinajmenšom zarážajúca.

Einsteinium, vzácny prvok objavený pri výbuchu termonukleárnej bomby

Keďže einsteinium sa zrodilo v termonukleárnom výbuchu, nie je žiadnym prekvapením, že ide o vysoko rádioaktívny kovový prvok, ktorý do dnešných dní nebol izolovaný v dostatočne veľkom množstve, aby sa dalo určiť všetky jeho fyzikálne konštanty. Vieme o ňom len toľko, že vyžaruje žiarenie alfa a gama a je silným zdrojom neutrónov. O jeho zlúčeninách a ich chemickom správaní sa doposiaľ vie len žalostne málo. Viac informácií o tomto prvku a jeho objavení nájdeš v samostatnom článku.

US Deparment of Energy

Aké je vysvetlenie?

Niektorí vedci preto špekulujú, že tieto prvky by mohli byť produkované blízkou neutrónovou hviezdou, ktorá bombarduje Przybylskiho hviezdu časticami, čo spôsobuje tvorbu týchto vzácnych prvkov. Keďže však žiadna sprievodná hviezda v jej blízkosti nebola nikdy detegovaná,  otvára sa priestor aj pre ďalšie teórie.

Jedna teória tvrdí, že tieto prvky sú výsledkom rozpadu doposiaľ neobjavených ťažkých prvkov v hypotetickom „ostrove stability“ (jedna z viacerých hypotetických oblastí v rade chemických prvkov, ktoré majú relatívne stabilnejšie jadrá ako ostatné prvky).

Ďalšia, viac špekulatívna teória naznačuje, že tieto prvky by mohli byť znakmi pokročilých mimozemských civilizácií. Carl Sagan a Iosif Shklovskii kedysi navrhli, že mimozemšťania by mohli umiestniť jedinečné prvky do hviezd, aby signalizovali svoju prítomnosť iným civilizáciám. Uvedené je samozrejme veľmi špekulatívne a pravdepodobne bude existovať prirodzené vysvetlenie. Napriek viac ako 60 rokom štúdia a vedeckému pokroku, Przybylskiho hviezda ale naďalej zostáva záhadou.

Aj preto spomínaný David Kipping a jeho kolega Jason Wright z Pennsylvania State University vyžadujú zvýšenie pozorovacieho času tejto hviezdy. Kipping dúfa, že upútaním pozornosti na túto hviezdu budú astronómovia inšpirovaní na ďalšie skúmanie a možno aj vyriešenie záhady nezvyčajného chemického zloženia Przybylskiho hviezdy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky