Čína vyvinula hypersonický „supergranát“. Nepriateľ sa mu nemá ako vyhnúť

Čínski výskumníci predstavili pokrok v projekte, ktorý môže zásadne zmeniť pohľad na protivzdušnú obranu. Pracujú na koncepte ultramalého inteligentného hypersonického klzného projektilu, ktorý je možné vystreliť z klasického 80 mm protilietadlového kanóna. Ak sa technológia podarí pretaviť do praxe, môže rozmazať hranicu medzi tradičnou delostreleckou paľbou a raketovou protivzdušnou obranou.

Podľa zverejnených informácií, o ktorých informoval Interesting Engineering, dosahuje projektil po opustení hlavne rýchlosť blížiacu sa k Mach 6. Ide o hodnotu, ktorá výrazne presahuje parametre bežných protilietadlových granátov a otvára dvere úplne novej kategórii zbraní.

Hypersonická rýchlosť v tele delostreleckého náboja

Takáto rýchlosť prináša nielen extrémne krátky reakčný čas pre cieľ, ale aj výrazne predĺžený dosah. Simulácie naznačujú, že projektil je schopný zasahovať stíhacie lietadlá alebo bezpilotné prostriedky na vzdialenosť viac ako 20 kilometrov. V ohrození by sa ocitli aj ciele letiace vo výške približne 10 000 metrov.

Kľúčom ku konceptu je kombinácia rýchlosti, miniatúrnych rozmerov a relatívne nízkych nákladov. Malý profil a hypersonická letová fáza dramaticky skracujú čas, počas ktorého môže byť projektil odhalený.

Podľa informácií, ktoré priniesol South China Morning Post, autori projektu tvrdia, že palubné varovné systémy lietadiel by mohli hrozbu zaregistrovať až vo vzdialenosti približne troch kilometrov. To posádke ponecháva len niekoľko sekúnd na reakciu.

Aj v tejto fáze by sa pritom rýchlosť projektilu pohybovala okolo Mach 3,6. Počítačové modely ukazujú, že strela dokáže agresívne upravovať svoju trajektóriu. Ak cieľ vykoná prudký manéver blížiaci sa k deväťdesiatstupňovej zmene smeru, systém je stále schopný korigovať let a pokračovať v prenasledovaní. Simulácie dokonca hovoria o pravdepodobnosti zásahu na úrovni 99 percent.

Významnú rolu zohráva aj kadencia paľby. Štandardný protilietadlový kanón dokáže vystreliť približne jeden náboj za sekundu. To umožňuje opakované odpaly bez nutnosti používať drahé riadené strely. Práve nízka cena a potenciálne vysoká dostupnosť takýchto projektilov by mohli predstavovať vážnu výzvu pre existujúce systémy krátkeho a stredného dosahu.

Dvojstupňové navádzanie pre extrémne podmienky

Hypersonická rýchlosť však prináša aj zásadné technické problémy. Projektil je počas prudkých manévrov vystavený extrémnym aerodynamickým silám, ktoré môžu klasické metódy navádzania destabilizovať a zvýšiť riziko minutia cieľa.

Tím vedený Wangom Xugangom preto navrhol dvojstupňovú architektúru riadenia letu. Prvá fáza sa stará o strednú časť trajektórie a optimalizuje dráhu tak, aby sa zachovala čo najvyššia rýchlosť a energetická rezerva. Druhá fáza nastupuje v záverečných sekundách pred zásahom a zabezpečuje jemné korekcie smeru.

SCMP/Handout

Výskumníci využili matematický prístup označovaný ako viacúčelová optimalizácia, ktorého cieľom je vyvážiť zachovanie rýchlosti s plynulosťou manévrovania. Tento model znižuje mechanické a aerodynamické zaťaženie projektilu pri zachovaní vysokej presnosti.

V terminálnej fáze strela prechádza na pokročilý zákon navádzania s premenlivou štruktúrou v režime sliding mode. Tento spôsob riadenia jej umožňuje predvídať pohyb cieľa a presne sledovať aj vysoko obratné lietadlá. Podľa simulácií dokáže nový systém znížiť manévrové zaťaženie o viac ako 90 percent v porovnaní s tradičnými prístupmi.

Nová generácia presných zbraní

Autori výskumu tvrdia, že technológia má potenciál zásadne ovplyvniť budúce modely vzdušného boja. „Hypersonické navádzané projektily predstavujú novú generáciu zbraní presného úderu,“ uvádza tím v publikovanom článku. „Vďaka výhodám, ako je rýchly zásah, presné navádzanie a vysoká letalita, zásadne menia tradičné modely palebného boja a majú široké perspektívy využitia v budúcich vzdušných konfliktoch.“

Zatiaľ ide o výsledky na úrovni simulácií, no už teraz poukazujú na rastúci záujem Číny o kompaktné hypersonické zbrane navrhnuté pre škálovateľné nasadenie. Ak sa koncept potvrdí aj v praxi, môže výrazne skomplikovať plánovanie leteckých operácií a prinútiť výrobcov lietadiel aj armády prehodnotiť existujúce obranné stratégie

Čítajte viac z kategórie: Novinky