Čína ich drží v šachu. Ovláda kritické suroviny pre armádu aj EV, bez ktorých Západ „zamrzne“

Bývalý čínsky líder Deng Xiaoping kedysi poznamenal, že „Blízky východ má ropu, Čína má vzácne zeminy“ a dnes jeho slová znejú aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Peking má totiž pevnú kontrolu nad strategickým sektorom, ktorý je nevyhnutný pre výrobu všetkého od smartfónov a elektromobilov až po veterné turbíny či stíhačky. Čína dnes ťaží približne 60 % svetovej produkcie vzácnych zemín, spracúva viac ako 85 % a vyrába vyše 90 % permanentných magnetov, čo jej dáva významnú páku v obchodných sporoch so Západom.

USA a ich spojenci sa snažia túto závislosť znížiť, no analytici upozorňujú, že väčšina multilateralnych snáh má zatiaľ najmä diplomatickú podobu, bez dostatočných investícií a technického know-how. Krajiny ako Vietnam, Malajzia či Mjanmarsko, bohaté na vzácne zeminy, sa tak stávajú novým bojiskom v tichej, ale intenzívnej rivalite medzi Pekingom a Západom, informuje SCMP.

Čína drží svet v šachu, Západ sa snaží uniknúť

Podľa Ilarie Mazzocco z washingtonského CSIS vidíme väčšiu dynamiku než v minulosti, no veľká časť riešení je dlhodobá, zatiaľ čo hrozba čínskych exportných obmedzení je okamžitá. Americké ministerstvo obrany preto urýchľuje projekt „mine to magnets“, ktorého cieľom je vybudovať kompletný domáci reťazec od ťažby až po výrobu magnetov. V roku 2023 investovalo 258 miliónov dolárov do austrálskej firmy Lynas, ktorá už v Malajzii komerčne vyrobila ťažkú vzácnu zeminu dysprosium mimo Číny.

Midjourney/Pixabay/Martina Janochová

Okrem toho vznikajú iniciatívy ako Minerals Security Partnership s účasťou 14 partnerov vrátane Japonska, Kórey, Indie či Austrálie, G7 akčný plán na kritické minerály či Quad program na diverzifikáciu dodávok. Gracelin Baskaran z CSIS však upozorňuje, že tieto projekty sú stále prevažne v diplomatickej fáze a chýbajú im kapitál aj technické kapacity.

Peking pritom kombinuje „mrkvu a palicu“, teda poskytuje technológie a prístup k zdrojom tým, ktorých chce získať na svoju stranu, a zároveň uvaľuje reštrikcie na svojich rivalov. Pre rozvojové krajiny to znamená príležitosť aj riziko. Vietnam s druhými najväčšími zásobami vzácnych zemín na svete podpísal s USA dohodu o technickej spolupráci, no zároveň rokuje aj s čínskou štátnou China Rare Earth Group. Malajzia získala od Číny prísľub zdieľania spracovateľských technológií a Mjanmarsko, tretí najväčší producent, zostáva kľúčovým zdrojom pre čínske rafinérie.

Vojna o suroviny budúcnosti

Jonathan Hykawy z kanadskej Stormcrow Capital tvrdí, že Čína vie týmto krajinám ponúknuť viac, od veľkého trhu po geopolitickú stabilitu, zatiaľ čo USA pôsobia nepredvídateľne, čo investorov odrádza.

Aj keď sa mnohé znalosti a technológie už nachádzajú mimo Číny, vybudovanie alternatívneho reťazca je otázkou času a peňazí. Vyžaduje si nielen nové bane, ale aj spracovateľské závody, výrobné kapacity a odborníkov. Ako upozorňuje Cory Combs z Trivium China, Západ dnes dobieha čínsku pozíciu z minulosti, zatiaľ čo Peking sa už pripravuje na technologickú úroveň zajtrajška.

Podľa analytikov nebude možné úplne nahradiť čínsku dominanciu vo všetkých komerčných aplikáciách, preto by sa Západ mal sústrediť na kritické oblasti, ako je výroba komponentov pre obranný priemysel. Závod o vzácne zeminy sa ešte zďaleka neskončil a čas hrá zatiaľ viac v prospech Pekingu než jeho konkurentov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky