11-miliardová dohoda s USA nemusí stačiť. Čína našla slabinu v obrane Taiwanu, pripravuje „víťazný plán“

Taiwan už roky stavia svoju obranu na stratégii, ktorá má prípadnému útočníkovi spôsobiť čo najviac bolesti za čo najdlhší čas. Namiesto veľkých armádnych formácií sa spolieha na tisíce malých, lacnejších a ťažko zničiteľných zbraňových systémov. Čínski vojenskí plánovači však tvrdia, že existuje spôsob, ako sa tomuto scenáru vyhnúť. Podľa ich analýz by bolo možné ochromiť obranu ostrova rýchlym a presne cieleným úderom na samotné centrum velenia.

Na túto stratégiu upozornil článok zverejnený v odbornom periodiku Naval and Merchant Ships, ktorý cituje aj denník South China Morning Post. Podľa autorov by skoré narušenie politického a vojenského velenia mohlo stabilizovať bojisko skôr, než by sa taiwanská obrana naplno rozvinula, informuje Ineteresting Engineering.

Taiwan stavia na vyčerpávanie protivníka

Základom taiwanskej obrannej doktríny je presvedčenie, že v klasickom, symetrickom konflikte by ostrov nedokázal dlhodobo čeliť početnejšej a technicky silnejšej Čínskej ľudovej armáde. Preto sa Taipei sústreďuje na stratégiu, ktorej cieľom nie je poraziť protivníka rýchlo, ale urobiť konflikt zdĺhavým, politicky nákladným a medzinárodne viditeľným.

Takzvaná „ježkova stratégia“ počíta s masovým nasadením prenosných protilietadlových kompletov, malých útočných dronov, protitankových rakiet, raketových systémov dlhšieho dosahu a s intenzívnym využívaním mestského terénu na organizovanie pascí a prepadov. Cieľom je spomaliť postup útočníka, spôsobiť mu vysoké straty a vytvoriť časový priestor pre diplomatický tlak alebo prípadnú zahraničnú pomoc.

Do tejto koncepcie zapadá aj nedávna viac než 11-miliardová zbrojná dohoda so Spojenými štátmi, ktorá zahŕňa práve zbrane vhodné na asymetrickú obranu.

Čínska odpoveď: zamerať sa na „hlavu“, nie na „ostne“

Čínski vojenskí analytici však tvrdia, že namiesto zdĺhavého postupu cez silne bránené oblasti by bolo efektívnejšie zamerať sa hneď na začiatku na kritické uzly štátu. Ide najmä o sídla politického vedenia, hlavné vojenské veliteľstvá, dátové centrá, komunikačné uzly a kľúčovú infraštruktúru.

Logika je jednoduchá. Ak by sa podarilo rýchlo narušiť schopnosť centrálneho velenia koordinovať obranu, jednotlivé obranné jednotky by stratili prehľad, synchronizáciu a schopnosť reagovať ako jeden systém. V takom prípade by sa „ježek“ nestihol rozvinúť do plnej obrany.

Podľa čínskych plánovačov by v takomto scenári zohrávali veľkú úlohu drony, presné raketové údery a systémy riadené umelou inteligenciou, ktoré by zabezpečovali rýchly prieskum a navádzanie zbraní.

Uwe Aranas/Wikimedia Commons

Poučenie z Iraku, ale s veľkými rozdielmi

Podobný prístup sa v minulosti uplatnil počas invázie do Iraku, keď koaličné sily cielene zasahovali centrá moci a rýchlo postupovali smerom k Bagdadu. V prípade Taiwanu je však situácia výrazne odlišná. Ostrovný charakter územia komplikuje logistiku, zásobovanie aj presuny jednotiek.

Zároveň platí, že aj úspešný zásah proti centrálnej vláde nemusí automaticky znamenať kolaps odporu. Skúsenosti z Iraku aj Afganistanu ukazujú, že po páde oficiálnych štruktúr môže nasledovať dlhodobý partizánsky konflikt, ktorý je politicky aj vojensky veľmi náročný.

Technológie ako spôsob, ako znížiť straty

Čínske analýzy zároveň počítajú s tým, že ak by sa konflikt aj tak zmenil na pouličné boje, mohli by sa vo veľkej miere nasadiť bezpilotné pozemné vozidlá, robotické systémy a autonómne prieskumné platformy. Ich úlohou by bolo znížiť riziko pre vojakov a zároveň obmedziť vedľajšie škody v husto obývaných oblastiach.

Takéto technológie zatiaľ nie sú masovo nasadené v reálnych bojových podmienkach, no Čína do nich dlhodobo investuje a testuje ich v rámci cvičení.

Stále ide najmä o teoretické scenáre

Treba však zdôrazniť, že ide o akademické a plánovacie úvahy, nie o potvrdený operačný plán. Skutočný konflikt by bol oveľa chaotickejší a menej predvídateľný, než akýkoľvek model či simulácia.

Isté však je, že Taiwan aj Čína intenzívne sledujú vývoj moderných konfliktov a prispôsobujú svoje stratégie tak, aby minimalizovali slabiny vlastných koncepcií. Zatiaľ čo Taipei stavia na vyčerpaní protivníka v dlhom konflikte, Peking zvažuje, či sa mu oplatí riskovať rýchly, vysoko presný a politicky mimoriadne citlivý úder hneď na začiatku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky