Čína sa počas nasledujúceho päťročného obdobia pripravuje na sériu vedeckých misií, ktoré majú výrazne posunúť jej pozíciu vo svetovej vesmírnej vede. Štátna vesmírna agentúra predstavila plány, ktoré spájajú prieskum raného vesmíru, štúdium slnečnej aktivity, lov exoplanét aj výskum extrémnych fyzikálnych javov. Ide o program, ktorý má krajinu priblížiť k absolútnej špičke vedeckého výskumu mimo Zeme, píše UniverseToday.

Dostanú sa na odvrátenú stranu Mesiaca

Jednou z nosných iniciatív je projekt Hongmeng. Jeho cieľom je vyslať skupinu nízkofrekvenčných rádiových observatórií, ktoré budú pracovať na odvrátenej strane Mesiaca. Táto oblasť je jedinečná tým, že je prirodzene tienená pred rušivými signálmi zo Zeme aj zo Slnka a vytvára prostredie, v ktorom je možné zachytiť signály z obdobia kozmických temných vekov.

Tieto signály sú nositeľmi informácií o čase, keď vesmír ešte nemal hviezdy. Takýto výskum doplní moderné observatóriá ako Webbov teleskop, ktorý síce vidí do veľmi vzdialenej minulosti, no z tohto najrannejšieho obdobia nedokáže zachytiť priame elektromagnetické stopy.

Vizualizácia čínskeho teleskopu obiehajúceho okolo Mesiaca.
Gemini

Súčasťou rovnakého programu bude aj misia Kuafu dva, nástupca prvého čínskeho orbitálneho slnečného observatória. Nový satelit má po prvý raz v histórii preskúmať polárne oblasti našej hviezdy, ktoré sú dôležité pre pochopenie dynamiky magnetického poľa a cyklov solárnej aktivity. Dáta z tejto misie majú pomôcť pri predpovedaní silných erupcií a výronov koronálnej hmoty, ktoré môžu zasahovať kozmické sondy aj infraštruktúru na Zemi. Čína tak mieri k detailnému mapovaniu procesov, ktoré tvoria motor vesmírneho počasia.

Nadviažu na ikonický TESS

Ďalšou pripravovanou misiou je projekt Exo Earth, často označovaný ako hľadanie druhého domova. Satelit bude sledovať tisíce hviezd v našej galaxii a hľadať medzi nimi planéty podobné Zemi. Špecializované prístroje majú odhaliť menšie kamenné svety v oblastiach, kde môžu existovať stabilné podmienky pre vznik a pretrvanie kvapalnej vody. Misia má nadviazať na prácu sond Kepler a TESS, no čínski vedci chcú priniesť presnejšie dáta aj komplexnejší prehľad o planetárnych systémoch v blízkom kozmickom okolí. Štart satelitu je naplánovaný na obdobie okolo roku dvetisíc dvadsaťosem.

Štvrtým pilierom programu je observatórium eXTP, veľká medzinárodná spolupráca vedená Čínou. Teleskop bude skúmať zdroje extrémneho žiarenia v okolí neutrónových hviezd, čiernych dier a supernov. Prístroj má kombinovať presné meranie časovania signálu a analýzu polarizácie röntgenového svetla, čo je súbor techník, ktoré doteraz neboli spojené v rámci jednej misie s takým výkonom. Takýto výskum môže potvrdiť alebo vyvrátiť viaceré predpovede súčasnej fyziky a objasniť správanie hmoty v podmienkach, kde sa láme hranica medzi klasickou a kvantovou povahou gravitácie.

USA namiesto toho narážajú na problémy

Kým Čína vo vesmírnom výskume a vývoji nových rakiet napreduje desivým tempom, USA narážajú na čoraz väčšie problémy. Ako spomína ArsTechnica, kongres dokonca upozornil NASA na to, že jej plán pre lunárny program Artemis nemôže fungovať. Viaceré projekty pritom meškajú, kým tie čínske, prekvapivo, predbiehajú stanovené plány.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP