Situácia okolo iniciatívy „Chcem si vyberať“ a regulačného úradu sa v posledných dňoch vykryštalizovala do menšieho konfliktu. Predchádzalo tomu upozornenie na analýzu Európskej komisie, na základe ktorej sa Slovensko dostalo medzi najdrahšie krajiny v EÚ, v rámci využívanie mobilných služieb.

Predstavitelia iniciatívy na svojej stránke informovali o možnosti podporiť hromadnú pripomienku a požiadať tak, aby regulačný úrad uložil operátorom povinnosť sprístupniť mobilné siete za transparentných podmienok. Podľa iniciatívy je totiž jedným z riešení ako znížiť ceny vznik virtuálneho operátora, ktorý na Slovensku zatiaľ chýba, no v iných krajinách EÚ sú ich desiatky.

Na analýzu, ale aj na vyjadrenia iniciatívy reagovali operátori spolu s regulačným úradom, ktorí sa odvolávali na fakt, že do analýzy boli zarátané údaje len dvoch najväčších slovenských operátorov (Slovak Telekom a Orange Slovensko). Po doplnení cien aj od zvyšných operátorov (O2 a 4ka) by naopak Slovensko malo patriť medzi najlacnejšie krajiny.

Na základe vyššie spomenutých vyjadrení, iniciatíva vyzvala Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, aby si začal plniť svoju zákonnú povinnosť, pričom poukázala aj na to, že regulačný úrad svojim tvrdením hrubo zavádzal slovenskú verejnosť a poskytoval jej nepravdivé tvrdenia. O celej situácii sme sa porozprávali so spoluautorom iniciatívy „Chcem si vyberať“, Michalom Rybárikom.

V rozhovore sa tiež dozvieš:
  • Prečo majú niektoré vyspelé krajiny lacnejšie dáta a volania
  • Aké sú ciele občianskej iniciatívy
  • Prečo je na Slovensku potrebný vznik virtuálneho operátora
  • O koľko by mohol znížiť virutálny operátor ceny
Posledné dni je iniciatíva „Chcem si vyberať“ v akomsi konflikte s Regulačným úradom a slovenskými operátormi. Čo konkrétne je vašim cieľom?

„Chcem si vyberať“ je občianska iniciatíva, za ktorou stoja viaceré fyzické a právnické osoby z telekomunikačnej brandže a tiež už aj viac ako 1500 podporovateľov z radov verejnosti. Máme záujem na rozšírení ponuky mobilných služieb na Slovensku a zmenšení obrovskej medzery, ktorá nás v tomto delí nielen od vyspelých európskych krajín, ale aj od všetkých našich susedov.

Podľa analýzy Európskej komisie sú ceny volaní a internetu na Slovensku jedny z najdrahších v Európe. Prečo sú podľa ceny na Slovensku nastavené tak vysoko?

Cenová úroveň služieb je vždy závislá nielen od nákladov, ale tiež od toho, v akom prostredí podnikateľ pôsobí, ako sa správajú jeho zákazníci, akej konkurencii je vystavený, a či musí alebo nemusí ceny znižovať, lebo konkurencia ich má tiež vysoké.

Prečo sú krajiny, kde je životná úroveň v porovnaní so Slovenskom vyššia, výrazne lacnejšie v poskytovaní mdoerných hlasových a dátových služieb?

Výsledky analýzy sú prepočítané podľa parity kúpnej sily, takže zohľadňujú rozličnú cenovú úroveň výrobkov a služieb v jednotlivých štátoch. No treba si všimnúť napríklad v grafe H3, že krajiny, ktoré majú podobnú životnú úroveň ako my, sú rozmiestnené po celom spektre, od drahých po lacné. Nedá sa povedať, že životná úroveň v krajine má rozhodujúci vplyv na umiestnenie v rebríčku – je to iba jeden zo vstupov.

Zobraziť celú galériu (4)
Printscreen/chcemsivyberat

Operátori tvrdia, že ceny z dlhodobého hľadiska ceny klesajú. Je tempo poklesu dostačujúce?

Ceny z dlhodobého hľadiska klesajú, čo potvrdila aj analýza EK a zároveň stúpa objem telekomunikačnej prevádzky. Tento trend je celosvetový. Z prieskumu vidno – a potvrdzujú to aj reakcie viacerých podporovateľov našej iniciatívy z radov koncových zákazníkov – že tie isté nadnárodné telekomy, ktoré pôsobia aj u nás, si v iných európskych krajinách účtujú za rovnaké služby menej. Na Slovensku si môžu dovoliť pýtať viac, lebo tunajší trhu je málo konkurenčný.

Tvrdíte, že regulačný úrad si zastáva veľkých operátorov namiesto zákazníkov. Ako by mal podľa vás tento oficiálny štatutárny orgán na tieto štatistiky reagovať?

Dúfali sme, že regulačný úrad na analýzu zareaguje pragmaticky, a využije svoje kompetencie k tomu, aby to riešil. Úrad je zo zákona povinný ochraňovať efektívnu hospodársku súťaž a záujmy koncových užívateľov. Reakcia regulátora je pre nás veľmi smutná, pretože naznačuje záujem zhodiť problém zo stola, a nie ho riešiť. Žiadny problém sa nedá vyriešiť tak, že sa budeme tváriť, že neexistuje.

Regulačný úrad sa ale odvolával, že do prieskumu neboli zarátaní operátori O2 a 4ka, ktorí majú lacnejšie paušály. Je toto opodstatnená pripomienka?

Analýzu cien mobilných služieb robí Európska komisia opakovane každý rok, vo všetkých krajinách EÚ. Cieľom nie je nájsť najlacnejšiu ponuku na trhu, ale sledovať vývoj cien na jednotlivých trhoch v čase a indikatívne porovnať cenové hladiny v jednotlivých členských štátoch. Pre tento účel je nevhodné zahŕňať do porovnania ponuky menších hráčov, lebo ich vplyv na celkovú cenovú hladinu na trhu je malý až zanedbateľný. Ak by mali byť zahrnutí, musela by sa ich cenová hladina zohľadniť iba v takom rozsahu, aký je ich podiel na príslušnom trhu.

Pre takýto účel nevidíme v postupe EK nič nekorektné. Analýza v každej krajine zohľadnila dvoch, nanajvýš troch operátorov, ktorí majú viac ako zhruba dve tretiny príslušného trhu (v starších rokoch prieskumu bola hranica stanovená iba na viac ako polovicu), a potom zisťovala, koľko lacnejší z týchto podnikov účtuje za vybrané služby. Takto sa dá síce nahrubo, no pomerne reálne zistiť obvyklá cena služieb, ktorú spotrebiteľa platia.

Výsledky sa však vždy výrazne skreslia, ak urobíte to, čo účelovo spravil regulačný úrad, ktorý do porovnania primiešal malého poskytovateľa s nižšími cenami. Ak to potiahneme do extrému – ak by malý začínajúci operátor s takmer nulovým trhovým podielom začal v niektorej krajine rozdávať služby zadarmo, prieskum EK by to vôbec nereflektoval, zatiaľ čo prieskum modifikovaný podľa RÚ by ukázal, že v tej krajine majú službu zadarmo všetci.

Tvrdíte, že na slovenskom trhu chýbajú virtuálni operátori. Mnohí ľudia však za virtuálnych operátorov považujú napríklad FunFón, Juro či Tesco Mobile. Aký je v tom rozdiel?

Ako MVNO (MVNx) sa označujú také podniky, ktoré sú poskytovateľmi telekomunikačných služieb a používajú rádiovú (mobilnú) sieť iného podniku. Za značkami FunFón, Juro a Tesco Mobile však nestoja iní provideri, ale samotní prevádzkovatelia rádiovej siete. FunFón a Juro sú takzvané „Mobile Brands“, čiže značky mobilných operátorov Orange a Slovak Telekom. Tesco Mobile je takzvaný „Branded Reseller“, čiže značka partnera, ktorý služby operátora – v tomto prípade O2 – predáva pod vlastnou značkou.

Zobraziť celú galériu (4)
FunFon s Jurom majú odlišné ponuky, no stále dostatok zákazníkov, Pixabay (Úprava redakcie)

Na rozdiel od týchto značiek by bol skutočný virtuálny operátor registrovaný na regulačnom úrade ako telekomunikačný podnik, fakturoval by služby zákazníkom pod svojim IČO (nie pod IČO Orange/ST/O2), a aspoň niektoré časti riešenia by realizoval sám – zákaznícku podporu, fakturáciu zákazníkom, prípadne pri najväčšom, takzvanom Full-MVNO riešení, by mal aj vlastné ústredne mobilnej siete a vlastné prepojenia na iné telekomunikačné siete.

Čím viac častí riešenia má operátor svojich vlastných, tým väčšia je aj jeho možnosť správať sa nezávisle, napríklad pri tvorbe balíčkov služieb, výbere roamingových partnerov či určovaní cien.

Ako fungujú virtuálni operátori v zahraničí a aký profit z toho majú zákazníci v daných krajinách? Viete uviesť konkrétny príklad?

Stratégie MVNO sú rôzne. Je pomerne obvyklé, že do poskytovania telekomunikačných služieb sa púšťajú napríklad siete supermarketov, distribútori plynu a elektriny, aj menší telekomunikační operátori, čiže maloobchodné firmy s vlastnou predajnou sieťou a zákazníkmi, ktorým vedia ponúknuť ďalší produkt. Niektoré ponuky môžu byť mierené na komunitu.

Napríklad v ČR je virtuál so zameraním na Vietnamcov žijúcich v ČR, ktorý prišiel s výhodnými cenami volaní do Vietnamu. Menšou skupinou sú technologicky zdatní operátori, ktorí môžu prinášať technologické novinky skôr ako tí tradiční.

Napríklad eSIM mali niektorí virtuáli vo Veľkej Británii oveľa skôr, než naši operátori. Niektorí virtuálni operátori pôsobia celosvetovo a zameriavajú sa na služby IoT a M2M (Internet of Things, Machine2Machine communication) a v rámci toho majú nastavené globálne ceny, kde zákazník nemusí riešiť, v ktorej krajine sa jeho SIM nachádza.

Čo je potrebné, aby na Slovensku mohol fungovať virtuálny operátor? Má vôbec šancu sa presadiť?

Na fungovanie virtuálneho operátora je potrebné, aby operátori na takýto účel sprístupnili svoje siete. Dobrovoľne to nemajú dôvod spraviť, lebo by tým zvýšili konkurenciu. Preto jediná cesta je, aby im takúto povinnosť uložil regulátor. Či by sa virtuálny operátor dokázal presadiť, je vec jeho ponuky a reakcie trhu. Ale o tom by mal rozhodnúť trh, a nie úradník alebo terajší operátori. Pri rozumne nastavených veľkoobchodných cenách nie je dôvod, aby sa na Slovensku virtuálni operátori nepresadili. Tunajší trh nie je oproti iným v EÚ natoľko odlišný, aby preň platili iné pravidlá.

Na vašej stránke ste vyzývali ľudí, aby sa zapojili do hromadnej pripomienky pre regulačný úrad v súvislosti s prístupnením sietí iným firmám za veľkoobchodné ceny. Čo si od tohto kroku sľubujete?

Nie je asi žiadnym tajomstvom ani zvláštnosťou, že operátori sa snažia presadzovať na úrade svoje záujmy. Nazdávame sa, že úrad aj v tomto prípade podľahol lobingu, a preto podmienku vynechal. V našej krajine niektoré veci nefungujú normálne bez verejnej kontroly a fungovať začnú, až keď sa o to zaujíma verejnosť.

Preto sme vytvorili hromadnú pripomienku a požiadali verejnosť o podporu. Dúfame, že verejná diskusia, ktorú sme naštartovali, pomôže úradu spomenúť si, koho záujmy má zo zákona obhajovať a že nebude môcť jednoducho zhodiť zo stola pripomienku, ktorú podporilo najviac občanov v celej histórii regulačného úradu.

Niektorí ľudia, najmä na sociálnych sieťach si myslia, že vaša iniciatíva má ambície založiť virtuálneho operátora. Môžete toto tvrdenie vyvrátiť alebo potvrdiť?

Môžeme potvrdiť, že za iniciatívou stoja aj ľudia a firmy, ktorí majú záujem pôsobiť ako virtuálni operátori. Tento záujem je dlhodobý, rovnako ako je dlhodobá neochota operátorov umožniť to, aj neochota úradu riešiť túto otázku v prospech rozvoja trhu. Iniciatíva reaguje na to, že keď konečne prišiel náznak zmeny a regulátor zverejnil zámer uložiť operátorom podmienku sprístupnenia sietí, veľmi rýchlo si to vzápätí rozmyslel. Spolu s prieskumom EK to bol jednoznačný impulz, aby sme poukázali na to, že je tu problém a tento problém má riešenie, len musí byť vôľa ho prijať.

Čo bude nasledovať, ak Regulačný úrad nebude nijakým uspokojivým spôsobom na výzvu reagovať?

Hromadná pripomienka bude dnes (5.2.2020) odoslaná ako príspevok do úradom vyhlásenej verejnej diskusie a my očakávame, že úrad sa ňou do 30 dní vysporiada a poskytne zdôvodnenie. K ďalším krokom sa zatiaľ nechceme vyjadrovať.

Ako pracujú regulačné úrady v iných krajinách. Vieme uviesť nejakú krajinu ako konkrétny príklad pre Slovensko?

V prevažnej časti členských krajín únie prebehla vlna „virtualizácie“ okolo rokov 2012 až 2014, keď sa predávali licencie na 4G siete. Vo väčšine prípadoch vtedy regulátori uložili podmienku sprístupnenia sietí, čo umožnilo naštartovať tento nový trh. Za povšimnutie stojí aj to, ako sa zachoval slovenský regulátor – tiež uložil takúto podmienku, ale s tým, že nárok na využitie prístupu má iba víťaz tendra (SWAN/4KA).

Rozhovory