Pred rokmi rybári v Penghu neďaleko Taiwanu počas rybolovu našli zvláštny poklad, ktorý skončil v starožitníctve. Neskôr sa zistilo, že ide o prastarý fragment ľudskej čeľuste, ktorá môže výrazne rozšíriť poznanie človeka o dávnych predkoch. Čeľusť pravdepodobne patrila denisovanovi – málo známej, vyhynutej vetve človeka blízkej neandertálcom a dnešnému človeku. Na tému upozornil portál Interesting Engineering.

Z rybárskej siete do Národného prírodovedného múzea

Vonkajší vzhľad fosílie naznačoval, že ide o pozostatok raného druhu človeka, vedci ju však nevedeli presne zaradiť. Prítomnosť morských bezstavovcov naznačila, že nález pochádza z pleistocénu – obdobia, ktoré trvalo od približne 2,5 milióna do 11-tisíc rokov pred naším letopočtom.

Eurekalert/Chun-Hsiang Chang, Jay Chang

Rozsah rokov je široký a ak by platila mladšia hranica, mohlo by ísť o najmladší známy nález človeka denisovského, aký bol doteraz objavený. K definitívnemu určeniu druhu pomohla až molekulárna analýza, pretože DNA sa z fosílie sa vedcom nepodarilo získať. Vedci sa sústredili na bielkoviny, ktoré sa zachovali v zubnej sklovine, kde objavili dve varianty proteínov.

Pre vedcov sú stále záhadou

Zistili, že sa zhodujú s tými, aké boli identifikované pri skúmaní Denisovanov z ďalekej Sibíri. Okrem toho sa pri analýze bielkovinových fragmentov podarilo odhaliť markery Y chromozómu, čo znamená, že ide o pozostatky muža. Denisovania sú zatiaľ jednou z najmenej prebádaných ľudských skupín. Zatiaľ sa našlo len veľmi málo fosílií a výskumníci nevedia, prečo vyhynuli.

Zopár zubov a úlomkov kostí sa našlo v Rusku, čeľusť a rebro v tibetskej jaskyne Baishiya, ktorý je starý približne 40 000 rokov a teraz v Penghu pri Taiwane. Existuje podozrenie, že aj nálezy z jaskyne Cobra v Laose by mohli patriť denisovanom, výskumníkom však chýbajú dôkazy. Nový nález je však kúskom skladačky, ktorá dokazuje, že kedysi obývali veľké územia východnej Eurázie a dokázali sa prispôsobiť rôznym prostrediam.

„Denisovania teda museli byť schopní prispôsobiť sa širokej škále typov prostredia. „O denisovanoch máme tak málo archeologických a fosílnych dôkazov, že môžeme len špekulovať, prečo zmizli,“ uviedol spoluautor štúdie Frido Welker z Kodaňskej univerzity.

Čítajte viac z kategórie: Novinky