RECENZIA: Nič brutálnejšie v kine tento rok neuvidíš. Po rokoch sa vracia kultová hororová séria

Niektorým ľuďom aj po rokoch tuhne krv v žilách pri pohľade na kamión naložený drevom alebo pri nastupovaní na horskú dráhu. Niet sa čomu čudovať, hororová séria Nezvratný osud už viac ako dve desaťročia premieňa naše každodenné bežné situácie na desivé scenáre a najhoršie nočné mory.

Obľúbená hororová sága, ktorá sa nezmazateľne zapísala do filmovej histórie tým, že samotnú smrť postavila do úlohy neviditeľného a neúprosného zabijaka, sa po štrnástich rokoch opäť vracia na scénu so svojím už celkovo šiestym dielom. Pokračovanie s podtitulom Pokrvné puto tak prichádza, aby nám opäť pripomenulo, že pred smrťou sa jednoducho utiecť nedá.

Neuvidíš ju prichádzať

V roku 2000 sa v kinách objavil bez veľkých fanfár neznámy horor Nezvratný osud, ktorý originálnym spôsobom obrátil naruby pravidlá „slasher“ hororu. Tínedžerov tentoraz neprenasledoval vrah v maske ani žiadne nadprirodzené monštrum, ale samotná smrť, ktorá na seba brala podobu bežných situácií. Táto jednoduchá, no zároveň desivá premisa spravila z Nezvratného osudu fenomén a položila základy celej série, ktorú však v neskorších rokoch postihla už tradičná choroba hororových franšíz.

TMDB

Hoci Nezvratný osud vždy dokázal zaujať nápaditými a detailne vystavanými úmrtiami, kvalitatívna krivka jednotlivých dielov postupne neúprosne klesala. Pokrvné puto sa však už od úvodu snaží naznačiť, že nejde len o ďalší recyklovaný pokus zarobiť na zašlej sláve obľúbenej značky. Naznačuje to už samotný podtitul, ktorý sa chce odkloniť od tradičného vzorca, keď sa smrť zameriavala iba na náhodnú skupinu ľudí.

Kliatba sa totiž tentoraz prilepila na rodinné korene preživších tragickej udalosti v 60. rokoch v luxusnej reštaurácii, ktorej architektúra pripomína bratislavské ikonické UFO. Jednou z nich, je aj mladá študentka Iris (Brec Bassinger), ktorá vďaka desivej predtuche dokázala zabrániť katastrofe a zachrániť veľkú časť ľudí pred istou smrťou.

Logiku vo filme radšej nehľadaj

Smrť má však svoj poriadok a ten sa musí dodržiavať. Prekaziť jej plány tentoraz znamená, že si okrem všetkých, čo prežili, vezme na mušku aj ich potomkov. Ešte predtým, než prídu na rad, sa však Pokrvné puto v duchu najlepších dielov série pohráva so zdanlivou všednosťou a buduje dusnú atmosféru pomocou nevinne pôsobiacich detailov.

Divák tak už v úvode s napätím sleduje každý pohyb a každú drobnosť v okolí, ktorá by mohla byť spúšťačom krvavého domina so smrťou.

TMDB

Smrť síce prichádza na scénu najmenej pravdepodobným spôsobom, no po pár sekundách márneho logického uvažovania sa už divák necháva unášať vlnou zvrátenej a cynickej kreativity tvorcov, ktorí od začiatku nešetria brutalitou a kvalitným gore. Úvodnú sekvenciu v šesťdesiatych rokoch dokonca možno z pohľadu akejsi choreografie smrti zaradiť medzi tie najzábavnejšie v celej sérii.

Tvorcovia Adam B. Stein a Zach Lipovsky sa síce držia osvedčených žánrových pravidiel, no vďaka spomínanému rodinnému motívu dávajú smrti nový, emotívnejší rozmer. Spektakulárnosť jednotlivých úmrtí zostáva aj tentoraz v popredí, no film sa v porovnaní s predchodcami oveľa viac sústreďuje na psychológiu postáv.

Téma generačnej traumy, prenášanej z rodičov na deti, zas zohráva kľúčovú úlohu pri zobrazovaní rodinných vzťahov. S touto ťarchou sa musí vyrovnať aj hlavná hrdinka Stefanie (Kaitlyn Santa Juana), ktorej úlohou je ešte predtým, než sa smrť opäť prihlási o slovo, spojiť veľkú, rozvetvenú a roztrieštenú rodinu. Časť z nich, ktorí ju považujú za blázna a neveria v jej proroctvá, sa okamžite stáva kandidátmi na to, aby sa smrť mohla na nich kreatívne vyšantiť.

TMDB

Počiatočné diskusie o predurčenosti a náhode rýchlo strieda reťazec drsných udalostí, ktoré vrhajú diváka opäť do známych vôd plných fyzicky nepríjemných, občas groteskných a nápaditých spôsobov úmrtia postáv. K našej celoživotnej traume kamióna naloženého drevom či horskej dráhy sa tak pridáva záhradná kosačka, smetiarske auto alebo prístroj na magnetickú rezonanciu.

Emotívna rozlúčka s tvárou celej série

Film tiež zaujímavo pracuje s očakávaniami divákov. Tam, kde by ste čakali tradičnú nástrahu, z ktorej vykukne smrť, prichádza nečakaný zvrat. Táto klamlivá hra so žánrovými pravidlami a klasickými hororovými šablónami viackrát kompletne obrátila stávky divákov o tom, kto neprežije následnú scénu, kompletne naruby. Napriek snahám o psychologickejšiu linku tak film stále funguje najlepšie vtedy, keď prestane filozofovať a opäť pustí do hry fyziku, gravitáciu a absurdné náhody.

Snahu tvorcov o dramatický náboj poprepletaný komplikovanými vzťahmi nemožno uprieť, no je ťažšie sa s ním stotožniť. Bráni tomu neschopnosť tvorcov vybalansovať vážnosť jednotlivých momentov s absurditou, či dokonca časť z kľúčových postáv, ktoré sú napísané tak zle, že po ich jedinej dialógovej replike im okamžite prajete rýchlu a krutú smrť.

Jedinou zapamätateľnou výnimkou je výkon Kaitlyn Santa Juany v role Stefanie či Richarda Harmona v úlohe jej bratranca Erika, ktorého často nevyspytateľný osud viackrát rozosmial celé kino.

TMDB

Najviac však srdce fanúšikov potešila účasť ikonického Tonyho Todda (Candyman), ktorý zomrel minulý rok vo veku 68 rokov a premiéry filmu sa už nedožil.

Legenda a tvár celej franšízy sa opäť predstavila v role pracovníka pohrebnej služby Williama Bludwortha, ktorého monológy sa nezmazateľne zapísali do histórie celej série. Jeho emotívne rozlúčkové gesto na scéne akoby predznamenávalo, že hercov skutočný odchod zo sveta je už nablízku. Jeho reč o nevyhnutnosti smrti pri myšlienke na jeho osud musí pohnúť citmi aj tých najväčších cynikov.

Tvorcom sa podaril menší zázrak

Potešila tiež snaha tvorcov uzavrieť jeho príbeh menšou doplňujúcou mytológiou okolo pôvodu jeho postavy. Návrat ku koreňom, ktorý sľuboval nový diel, sa tak dvojica režisérov snaží naplniť nielen atmosférou a hororovou zábavou, ale aj tými najmenšími detailmi. Okrem spomienky na Bludwortha sa neboja ani skrytých odkazov na staršie filmy, ktoré vytvárajú akýsi most medzi starou školou a novým moderným prístupom, hladným po väčšej brutalite.

TMDB

V posledných rokoch sa hollywoodski tvorcovia pustili do reštartu viacerých známych hororových sérií ako Halloween, Vyháňač diabla, Evil Dead či Texaský masaker motorovou pílou. Výsledkom bolo vo viacerých prípadoch neúctivé pošpinenie mena svojich predchodcov. Nezvratný osud: Pokrvné puto je však v tomto prípade jedným z tých zriedkavých návratov, ktorý síce neprináša úplne novú revolúciu do samotného hororového žánru, no dôkladne si ctí svoju predlohu a zároveň dokáže experimentovať s novými prvkami.

Ak by sa k tomu pridali kvalitnejšie herecké výkony a lepšie CGI efekty, mohli by sme hovoriť o najlepšom diele celej série. Takto je Pokrvné puto dôstojným nasledovníkom kultovej série, ktorý sa nebojí hľadať nové efektívne cesty, ako smrť opäť učiniť desivou a krutou.

Film zároveň slúži s viacerými zaujímavými odkazmi ako skvelé ohliadnutie sa za úspechom celej série, ktorá týmto dielom, zdá sa, obsahovo už povedala všetko, čo mala. Jej ďalšie samoúčelné predlžovanie by totiž pravdepodobne viedlo len k neúspechu.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály