Vedcom sa podaril objav, ktorý je ako zo sci-fi filmu. V laboratóriu vytvorili syntetické neuróny, ktoré majú vlastnú pamäť. Podľa Sciencealert má tento objav veľký potenciál a v budúcnosti nám môže dovoliť tvoriť počítače, ktoré fungujú ako ľudský mozog.

Použili nabité častice

Vedci vo svojom výskume použili pre vytvorenie umelých pamäťových ióny, ktoré sú v tomto prípade zodpovedné za generovanie elektrického signálu. Rovnakým spôsobom sa posúvajú informácie aj v ľudskom mozgu, píše Live Science.

Cieľom je vytvorenie počítača, ktorý funguje podobne ako ľudský mozog z dôvodu, že je energeticky oveľa efektívnejší a má nižšiu spotrebu. Francúzski vedci z Národného centra pre vedecký výskum v Paríži použili syntetické neuróny pre vytvorenie počítačového modelu, ktorý produkuje rovnaké signály, aké využívajú skutočné neuróny.

freepik

Vo svojom výskume posielali nabité ióny cez úzke vodné kanáliky, vďaka čomu dokázali vyprodukovať spomínané elektrické signály. Predbežné výsledky svojej prebiehajúcej štúdie publikovali v magazíne Science.

V rukách majú svetové prvenstvo

„Podľa mojich informácií je to po prvý raz, čo ľudia spravili s iónmi čosi podobné,“ vyjadril sa Lydéric Bocquet, francúzsky fyzik a spoluautor štúdie. Pre napodobenie iónových kanálov použili tenučkú vrstvu vody medzi dvomi doskami grafénu – extrémne tenkými vrstvami uhlíka.

Dôvodom pre vyhotovenie experimentu v dvoch rozmeroch podľa Bocqueta je, že častice v dvojrozmernom priestore reagujú oveľa viac a vykazujú rozdielne vlastnosti. „Vo fyzike je dvojrozmerný priestor veľmi čudný, očakávate preto, že sa začnú diať veci,“ dodal Bocquet.

Freepik

Celý experiment však zatiaľ prebehol len v rámci veľmi precíznej počítačovej simulácie. Keď na štruktúru postupne aplikovali silnejšie elektrické pole, postupne sa rozpadla a vytvorila istú formu pamäte.

Experiment preukázal, že si model „zapamätáva“ vlastnosti v dvoch rôznych štádiách. Pamäť predošlého štádia počas tohto experimentu síce trvala len niekoľko milisekúnd, ide ale o obrovský objav. Vedci teraz môžu na základe tejto štúdie svoje experimenty komplikovať a rozširovať.

Ľudský mozog je naďalej záhadou

Len nedávno sa neurologickým vedcom, zhodou okolností takisto francúzskym, podarilo identifikovať v ľudskom mozgu neuróny, ktoré sú zodpovedné za schopnosť „prehrávania“ epizodických spomienok, teda istej formy mentálneho cestovania v čase, známe ako „časové bunky“.

ScreenShot /CNET/ YouTube

Na tomto fronte bojujú aj špičkové laboratóriá o spojenie ľudského mozgu s počítačom. Najhlasnejším hlasom v tejto problematike je Muskov Neuralink, ktorý má zo všetkých azda najväčšie ambície a jeho dlhodobým cieľom je úplne spojenie mozgu s počítačom, zatiaľ pomocou malého čipu. Len pred pár dňami získal investície vo výške cez 200 miliónov $.