Keď sa 26-ročný Will Smith prvýkrát objavil v úlohe Mikea, nikto nečakal, že sa z partie policajtov stanú ikony. Bad Boys v podaní režiséra Michaela Baya pozná každý a legendárnu zvučku registruje aj ten, kto o filmy nezakopol. Teraz sú tu opäť a po 4 rokoch od úspešného tretieho pokračovania sa akné duo pokúsilo o niečo podobné.

Režiséri Adil a Bilall, známi svojou dynamickou a energickou réžiou, napĺňajú film živou estetikou šitou na mieru modernému publiku a dokazujú, že Mike a Marcus ešte stále nie sú zrelí na dôchodok. Okrem naloženej akcie a trefných vtipov medzi ostrieľanými hlavnými postavami vidíme film, ktorý sa od roku 2020 síce nikam neposunul, ale ani necúva a doručuje nefalšovanú akčnú zábavu, ktorá priniesla do slovenských kín akčnú komédiu roka.

„Remaster“ trojky

Bad Boys sa nikam neposunuli, opakujú to, čo robili doteraz, ničia, sú mimoriadne drzí a nič nenasvedčuje tomu, že herci Will Smith a Martin Lawrence sú už muži po päťdesiatke. Stále to majú v sebe a z priemerného dobrodružstva robia búrlivý triumf.

Scenáristi Chris Bremner a Will Beall unášajú Bad Boys 4 za hranice ďalšieho omieľania rebelských policajtských trópov a Burnettových snov o odchode do dôchodku. Namiesto toho, aby zachovali Lowreyho nepriestrelný postoj a Burnettove patentované šialenstvo, v podstate vymieňajú úlohy Smitha a Lawrenca.

Úvodná scénka sa samozrejme nesie v duchu Miami vibes, drsnej naháňačky a chrlenia nevhodných vtipov. Do toho prichádza absolútny zvrat, ktorý miestami pôsobí až nelogicky. Spomeň si na Marcusovu postavu z filmu Bad Boys navždy – jednou nohou na dôchodku a akciu nechcel už ani len cítiť. Tu sa deje akýsi zázrak, Marcus totiž prežíva vlastný infarkt, stretáva sa so smrťkou a začne sa považovať za nesmrteľného. Inými slovami, zažívame „Marcusa na steroidoch“.

Kto sa už ale nedá považovať za nesmrteľného, je ich verný priateľ kapitán Howard (Joe Pantoliano). Našich obľúbených policajtov kontaktuje zo záhrobia a spúšťa misiu, ktorá rozvráti celú políciu hore nohami a začína naháňačku na mačku a myš. V tomto smere preto ide o akýsi remaster trojky z hľadiska zápletky a chaotickosti príbehu, ktorý sa ale predsa len v niečom pokoril minulé diely.

Akcia a humor sú v absolútnej harmónii

Pomer akcie a humoru je oveľa lepšie vyvážený, ako tomu bolo kedysi. Snaha o humanizáciu ikonickej dvojice hrdinov je preto vďačná a dosť často používaná šablóna nikomu prekážať nemusí. Reč je o akčných sekvenciách, ktoré si už určite videl v každom druhom filme a nijak nevynikajú, pôsobia genericky a ostávajú takmer po celý čas na tej istej úrovni.

Preto takýto koncept, kde „starí dinosaury“ narážajú na limity moderného sveta, náramne vyhovuje a zapasoval aj v tomto prípade. Nakoniec všetkým mladým ukážu, že časmi overené postupy fungujú najlepšie (príkladom ide aj Križovatka smrti 4) a nakoniec zaslúžene vyfasujú nálepku úspechu.

Klipové strihy alebo dlhšie adrenalínové zábery, ktoré evokujú FPS strieľačku, mi veľmi sadli. Stará škola tento film obišla a akčné sekvencie skôr držia prst na aktuálnom pulze doby, čo mne osobne neprekáža. Každá prestrelka obsahuje krúžiaci pohľad kamery dronu na akciu, ktorá sa točí po miestnosti spôsobom a dodáva filmu väčšinu jeho dynamiky.

Kameraman Robrecht Heyvaert zachytáva chladnú rýchlosť akčných sekvencií v neónových umeleckých galériách alebo v opustených zábavných parkoch, kde na teba môže číhať obrovský aligátor. Explózie vyžarujú teplo až z obrazovky, kamera bičuje od zlých hrdinských póz až po režimy zbraní z pohľadu prvej osoby s prekvapujúcou ostrosťou a čisté sledovanie povznáša ostrú choreografiu.

Príliš veľa postáv

Mike Lowrey ani Marcus Burnett nie sú zabetónovaní vo svojich komediálnych formách postáv, čo je osviežujúci sentiment štyroch filmov po desaťročia trvajúcej série. Vždy prinesú niečo nové a tento film tomu nebude výnimkou. Rovnakú chválu si zaslúžia aj staré známe herecké zoskupenie, na ktorého zozname sa nachádza Paola Núñez, Alexander Ludwig a Vanessa Hudgens.

Neohrození spojenci hlavných postáv dodávajú scénam potrebný impulz a vo veľa prípadoch zaobalia aktuálne dejstvo do dokonalosti. Netreba zabúdať ani na strateného syna Armanda Aratesa (Jacob Scipio), ktorého úloha zabiť vlastného otca sa zmení na rodinkárstvo. Kartelovému vrahovi sa ale nedá nič vytknúť, medzi dvojicu uhundraných chlapov zapadol a niekedy práve jeho neúnavnosť určuje tempo filmu.

Film má ale mierny problém problém rozlíšiť medzi dôležitými a nepotrebnými postavami, čo kradne hodnotu tým, ktorí by si vystačili sami so sebou. Namiesto toho sa rodeo postáv neustále točí a prestane vyvádzať až v záverečných titulkoch. Či to celkovému dojmu z novej akčnej lahôdky uškodí posúdiš až po zhliadnutí.

Na škodu nevyšiel ani jednorazový záporák James McGrath (Eric Dane), ktorého celá divízia bola zničená kartelom, ale nakoniec aj tak prešiel na temnú stranu a zapredal sa žoldnierstvu s ľuďmi, proti ktorým kedysi bojoval. Nejde však o antagonistu, ktorého si budeš navždy pamätať. Pravdepodobne na neho zabudneš po prvej hodine filmu, no svoje si splnil a tak sa divák stretáva s kvalitnými hereckými výkonmi na oboch stranách.

Ak do toho ešte pridáme ďalšie a ďalšie postavy, od Marcusovho autistického syna s jednou z najlepších scénok filmu, až po nedocenenú dcéru zosnulého kapitána. Takto by sa dalo pokračovať ďalej, ale nemá to zmysel. Príliš veľa postáv filmu potichu ubližuje, a síce situáciu vždy zachraňuje nejaká ikonická hláška, potenciál postáv sa naplno využiť nedá.

Verdikt

Existuje veľa naháňačiek, výbuchov, prestreliek, všetkých vecí, ktoré Michael Bay (režisér prvých dvoch filmov) stanovil v šablóne pre túto franšízu. Marocko-belgickí režiséri Adil El Arbi a Bilall Fallah prevzali franšízu a naplnili ju svojou víziou a niekoľkými najmodernejšími akčnými prvkami, ktoré dali všetkému novú perspektívu približne 17 rokov od Bayovho posledného úsilia. A to, čo vo filme najviac funguje, nám pripomína, prečo radi chodíme do kina.

Každá stavebnica skladačky je starostlivo detailná, od výbušných automobilových naháňačiek až po intenzívny boj zblízka. To robí film napínavým a emocionálne pútavým, s hmatateľným napätím.

Franšíza Bad Boys sa málokedy cítila tak sebaisto, uvoľnene a zábavne. Dozrela ako víno a niet divu, ak sa ešte dočkáme piateho filmu. Nech sa tvorcovia rozhodnú akokoľvek,  Bad Boys: Na život a na smrť idú v šľapajach predchodcu a 115 -minútová stopáž spĺňa štandardy, ktoré sa oplatí vidieť na vlastné oči.