AD Leonis, červený trpaslík nachádzajúci sa v súhvezdí Leva, je vzdialený 16 svetelných rokov od našej domovskej planéty a pripravil pre astronómov skutočne veľkolepé divadlo. Japonskí astronómovia pri pozorovaní tejto relatívne malej a chladnej hviezdy boli svedkami supererupcie, ktorá sa len tak nevidí, informoval portál Knowridge.

Pomocou najnovšieho teleskopu Seimei, situovaného na kopci v Okayme, zachytili astronómia z Kjótskej univerzity a Národného astronomického observatória v Japonsku až 12 hviezdnych erupcií. Jedna z 12 pozorovaných erupcií bola pritom až 20-násobne väčšia ako tie, ktoré sme zatiaľ pozorovali na Slnku.

Za hviezdne erupcie možno pokladať masívne explózie s obrovskou energiou, ktoré sa zvyčajne dajú pozorovať na povrchu hviezd, vysvetľuje vedec Kosuke Namekata z Kjótskej Univerzity.

Vzhľadom na fakt, že sú slnečné erupcie sú sprevádzané obrovskými geomagnetickými búrkami, slnečná erupcia podobnej veľkosti ako sa odohrala na AD Leonis by bez väčších problémov dokázala vyradiť takmer celú technologickú infraštruktúru na Zemi. Všetky elektrické a magnetické zariadenia by bolo zničené v priebehu pár minút pod vplyvom vzniknutého mraku plného elektromagnetických častíc vytvorených počas supererupcie.

NASA/SDO/AIA/LMSAL

Aj z tohto dôvodu je nanajvýš dôležité pochopiť vlastnosti takýchto extrémne veľkých hviezdnych erupcií. Vzhľadom na to, že na Slnku k tak veľkým erupciám nedochádza veľmi často, astronómovia z celého sveta hľadajú exoplanéty podobné Zemi a skúmajú hviezdy, okolo ktorých obiehajú.

AD Leonis patrí k červeným trpaslíkom typu M. Tie vyžarujú len málo svetla, ich povrchová teplota dosahuje maximálnu teplotu 3117 °C a často na ich povrchu dochádza veľkému počtu erupcií. S týmto faktom rátali aj japonskí astronómovia, ktorí hviezdu AD Leonis pozorovali. Astronómovia však zostali zaskočení potom, ako hneď prvú noc dokázali spozorovať  supererupciu.

Ron Miller

Na základe podrobnej analýzy supererupcie odohrávajúcej sa na AD Leonis  dospeli  k veľmi zaujímavým záverom, ktoré sú výrazne odlišne od tých, ktoré zistila sonda Parker Solar Probe pri skúmaní Slnka. Svetlo vyžarované spaľovaním atómov vodíka počas supererupcie obsahovalo približne 10-krát viac častíc s vysokou energiou, ako majú erupcie na Slnku.

Zatiaľ sa však erupcie takýchto rozmerov nemusíme obávať, kedže slnečná činnosť našej najbližšej hviezdy je relatívne stála a je nepravdepodobné, že by došlo k takejto rozsiahlej supererupcii. Astronómovia na Slnku zvyčajne pozorujú množstvo malých erupcii, ktoré sa prejavujú ako magnetické zmeny v atmosfére Slnka. Medzi najčastejšie prejavy slnečnej činnosti, ktoré je možne pozorovať, sú slnečné škvrny.

Ďalším zaujímavým zistením je podľa japonských astronómov aj to, že erupcie pozorované na AD Leonis vyžarovali zo spaľovaných atómov vodíka svetlo, ktoré postupne narastalo, ale jeho jasnosť nekorešpondovala so zvyšovaním jasnosti zvyšku viditeľného spektra.

Podľa Nameketa zvyčajne pri hviezdnych erupciách dochádza k zvýšeniu jasnosti celého svetelného spektra a nielen konkrétnych atómov.

Čím viac budeme vedieť o takýchto javoch, tým skôr budeme pripravení na prípadne geomagnetické búrky, ktoré by mohli ohroziť našu planétu. Väčšie geomagnetické búrky, ktoré znamenajú potencionálnu hrozbu, zasiahnu Zem približne každých 25 rokov. Geomagnetické búrky znamenajú riziko najmä  pre elektroniku, satelity, komunikačné zariadenia a leteckú dopravu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda