V dátach vyslúžilého vesmírneho observatória Kepler boli objavené dve nové planéty. Ide o exoplanéty vzdialené len pár svetelných rokov od Zeme, ktoré sú pravdepodobne z väčšej časti pokryté vodným oceánom. Na tému upozornil portál Space.

Objavili dva špeciálne svety

Ako upresňuje portál Interesting Engineering, objav sa podarilo uskutočniť odborníkom z univerzity v Montreale, ktorí objavené „vodné svety“ opísali v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy.

Predmetné svety obiehajú okolo 218 svetelných rokov vzdialeného červeného trpaslíka nachádzajúceho sa v súhvezdí Lýra a nepodobajú sa na žiadnu planétu, ktorú sme doteraz objavili. Hoci bol objav uskutočnený pomocou údajov z družice Kepler, podrobnosti o exoplanétach Kepler-138c a Kepler-138d boli získané prostredníctvom staručkého Hubblovho vesmírneho teleskopu a z údajov vyradeného teleskopu Spitzer.

„Doposiaľ sme si mysleli, že planéty, ktoré sú o niečo väčšie ako Zem, sú len veľké gule z kovu a kameňa, takže dostali názov super-Zeme, čo naznačovalo, že ide o akési zväčšené verzie Zeme,“ objasňuje spoluautor štúdie Björn Benneke.

„Teraz sme však ukázali, že planéty Kepler-138c a Kepler-138d sú úplné iné a veľkú časť ich celkového objemu pravdepodobne tvorí voda. Je to zatiaľ najlepší dôkaz pre vodou pokryté oceánske svety – typy planét, ktoré síce astronómovia predpovedali, ale zatiaľ sa ich existenciu nepodarilo potvrdiť,“ dodal.

Naši najlepší kandidáti na „vodné svety“

Hoci stále platí, že astronómovia s istotou nevedia povedať, či objavené exoplanéty sú skutočne plné vody, pretože nebola detegovaná, výpočty hovoria jasne – ide o našich najlepších kandidátov na takzvané „vodné svety“.

Ilustrácia zobrazujúca prierez Zeme a prierez planéty Kepler-138d.Benoit Gougeon (University of Montreal)

Vedcom sa ale podarilo zistiť, že obe planéty majú zhruba trojnásobok objemu Zeme, avšak len dvojnásobok hmotnosti, čo znamená, že ako Kepler-138c, tak i Kepler-138d majú menšiu hustotu ako náš vlastný domov.

Nízka hustota naznačuje, že zhruba polovica každej z týchto planét musí byť tvorená niečím ťažším ako vodík a hélium, ale zároveň ľahším ako horniny. Výskumníci preto naznačujú, že tieto planéty by mohli tak trochu pripomínať ľadové mesiace v našej vlastnej slnečnej sústave, ktoré môžu pod hrubou vrstvou ľadu skrývať oceány tekutej vody.

Keplerove svety sú však zrejme omnoho teplejšie ako napríklad mesiac Európa a preto sa na nich nachádza len veľmi jemná, respektíve podstatne menšia vrstva ľadu.

„Predstavte si väčšie verzie Európy alebo Enceladusu, mesiacov plných vody, ktoré obiehajú okolo Jupitera a Saturnu, ktoré sú však oveľa bližšie k svojej materskej hviezde,“ uvádza prvá autorka štúdie Caroline Piaulet. „Teplota v ich atmosfére je pravdepodobne nad bodom varu vody a preto na týchto planétach očakávame hustú atmosféru plnú pary,“ dodáva.

Za zmienku stojí aj fakt, že podmienky na týchto planétach môžu byť také, že voda na nich je v stave tzv. superkritickej tekutiny. To je látka s teplotou a tlakom nad jej kritickým bodom. Pri týchto podmienkach viac neexistujú oddelené fázy kvapaliny a plynu – nejde ani o kvapalinu ani plyn, respektíve má hustotu kvapaliny, ale prúdi ako plyn.

Údaje tiež naznačili, že v blízkosti spomínaných svetov sa nachádza zrejme aj tretia, malá, planéta s názvom Kepler-138e. Tá sa nachádza ďalej od hviezdy ako Kepler-138c a Kepler-138d, pričom jeden jej obeh okolo hviezdy trvá 38 dní. Pre porovnanie, zvyšné dve planéty obehnú hviezdu za 10, respektíve 14 dní.

V závere autori dúfajú, že už čoskoro sa naše prístroje a techniky merania stanú dostatočne citlivými na to, aby sme objavili viac takýchto planét.

Čítajte viac z kategórie: Novinky