Len nedávno sme ťa informovali o tom, ako si globálne otepľovanie vyberá svoju daň. V mnohých krajinách a oblastiach, vrátane Slovenska, sú pramene a jazerá zásobujúce vodovody úplne vyschnuté a mnoho organizácií vyzýva na čoraz väčšie šetrenie vodou.

Časť planéty sa otepľuje rýchlejšie, ako sme očakávali

Najnovšia štúdia publikovaná v žurnále Nature Communications Earth & Environment, ale ukazuje ešte omnoho závažnejšie dôsledky klimatických zmien. Ukázalo sa totiž, že aj tak odľahlé miesto ako je Arktída, sa poriadne oteplilo. Dokonca sa otepľovalo oveľa rýchlejšie, ako zvyšok sveta.

Na tému upozornili autori štúdie v príspevku zverejnenom portálom TheConversation.

Graf znázorňuje priemerné teplotné anomálie v Arktíde od roku 1950 do súčasnosti. Mika Rantanen et al./ Nature

Hoci mnohé orgány a agentúry, vrátane Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA), v minulosti upozorňovali na to, že severná časť našej planéty sa zahrieva až 2-krát rýchlejšie, ako iné regióny, nové merania hovoria až o 4-násobne rýchlejšom oteplení, informuje portál Independent.

Tieto rýchle zmeny teplôt sú pritom podľa vedcov priamym dôsledkom ľudskej činnosti. Najmä vypúšťania veľkého množstva emisií skleníkových plynov, z ktorých prevažná časť sa do ovzdušia dostala vďaka využívaniu fosílnych palív.

Navyše, tieto katastrofické správy prichádzajú len pár dní po tom, ako iná skupina vedcov varovala, že najväčší ľadovec sveta je v obrovských problémoch. Oceánografické pozorovania vo východnej oblasti Antarktídy totiž ukázali, že od roku 1930 stúpla teplota oceánu obklopujúceho Východoantarktický ľadový príkrov o 2 ℃ až 3 ℃. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Oblasť okolo severného pólu Zeme má vážny problém

Nová štúdia a jej prvé výskumy začali ešte v období intenzívnych vĺn horúčav, ktoré postihli Arktídu v roku 2020. Ukázali, že táto oblasť sa za posledných 43 rokov otepľovala takmer štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok sveta.

To znamená, že Arktída je v porovnaní s rokom 1980 v priemere až o 3 °C teplejšia.

Pixabay

Veľká časť toho, čo sa odohráva v arktických končinách, má obrovský súvis s topením morského ľadu, ktorého rýchle roztápanie je spôsobované klimatickými zmenami.

Morský ľad je totiž, za normálnych okolností, z veľkej časti pokrytý veľmi jasnou snehovou pokrývkou, ktorá odráža až 85 % slnečného žiarenia späť do vesmíru. Presný opak sa deje na otvorenom oceáne, ktorý, ako najtmavší prírodný povrch, dokáže pohltiť až 90 % slnečného žiarenia.

To znamená, že ak sa morský ľad v Severnom ľadovom oceáne v dôsledku klimatických zmien roztápa, zvyšuje sa v týchto končinách rýchlosť absorpcie žiarenia, čo vedie k pozitívnej (zosiľnujúcej) spätnej väzbe v globálnom klimatickom systéme.

Spätná väzba spojená s morským ľadom a snehovou pokrývkou je aktuálne považovaná za jednu z hlavných príčin nedávneho Arktického zosilnenia na Zemi.  Doposiaľ sa však hovorilo o maximálne 2,5-násobnom zosilnení.

Výsledky novej štúdie, v ktorej sú zahrnuté aj zmeny povrchových hodnôt v arktickej oblasti za posledných 43 rokov, však naznačujú, že toto zosilnenie je až 4-násobné. To znamená, že Arktída sa otepľuje až 4-krát rýchlejšie, ako zvyšok planéty.

Zvyšovanie hladiny oceánov a topenie permafrostu

To spôsobuje zvyšovanie hladiny svetového oceánu a topenie ľadového príkrovu Grónska – najväčšieho ľadovca na severnej pologuli. V prípade jeho roztopenia by sa hladina svetového oceánu zdvihla v priemere až o 7,4 metra.

girlart39/Pixabay

Navyše, okrem morského ľadu je na otepľovanie mimoriadne náchylný aj permafrost (trvalo zamrznutá pôda). Arktický permafrost pritom obsahuje dostatok uhlíka na zvýšenie priemernej globálnej teploty o viac ako 3 °C.

Ako nedávno pre portál FonTech.sk prezradil klimatológ Pavol Nejedlík z Ústavu vied o Zemi SAV, keď sa roztopí časť permafrostu, z ktorej uniká vysoko agresívny skleníkový plyn metán, ani okamžité zastavenie antropogénnej produkcie skleníkových plynov, alebo aj celkové zastavenie otepľovania, ešte neznamená, že permafrost obnovíme. Aspoň nie v krátkodobom horizonte.

Treba ale tiež podotknúť, že v rámci štúdie bolo zistené aj to, že rýchlosť otepľovania nie je v Arktíde rovnaká. Vo všeobecnosti sa oblasti bližšie k severnému pólu otepľovali rýchlejšie, ako južnejšie položené oblasti.

Najhoršie je podľa všetkého na tom súostrovie Nová Zem v Severnom ľadovom oceáne na severe Ruska. Táto oblasť sa otepľuje približne sedemkrát rýchlejšie, ako je celosvetový priemer. Takéto rýchle otepľovanie vplýva tiež na biotopy a ohrozuje živočíchy v týchto končinách.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia