Toto nemalo existovať. Vedci našli v Číne záhadné technológie staré 160 000 rokov

Archeológovia v strednej Číne objavili kamenné nástroje, ktoré zásadne menia pohľad na technologické schopnosti dávnych populácií v Ázii. Nálezy z lokality Xigou v provincii Che-nan naznačujú, že už pred približne 160 000 rokmi tu vznikali zložité nástroje zložené z viacerých častí, teda kamenných hrotov pripevnených k dreveným rúčkam alebo tyčiam. Ide o najstarší známy dôkaz takzvaných kompozitných nástrojov vo východnej Ázii.

Výskum priniesol viac než 2 600 kamenných artefaktov. Viaceré z nich nesú stopy po upevnení k organickému materiálu, čo znamená, že nešlo len o jednoduché kamene držané v ruke, ale o nástroje navrhnuté tak, aby zvyšovali silu a presnosť pri práci. Na tému upozornil portál LiveScience.

Nástroje, ktoré zvyšovali výkon a efektivitu

Technika upevňovania kamenných čepelí na rúčku predstavuje významný technologický krok. Takéto riešenie umožňuje lepšiu kontrolu nad nástrojom, vyšší tlak pri rezaní či vŕtaní a menšiu únavu používateľa. Podľa výskumníkov išlo pravdepodobne o nástroje určené na opracovanie rastlinného materiálu, napríklad dreva alebo trstiny.

Mikroskopické analýzy ostrí ukázali stopy po vŕtacích pohyboch a kontakte s vláknitými rastlinami. To naznačuje, že ľudia v tejto oblasti mali rozvinuté techniky spracovania surovín, ktoré si vyžadovali plánovanie aj viacero krokov výroby.

„Hoci absencia kostí cicavcov a iných dôkazov sťažuje určenie toho, ako presne títo ľudia žili, ich kamenné nástroje aspoň naznačujú vysokú mieru behaviorálnej flexibility a úspešnej adaptácie na miestne podnebie a dostupné zdroje,“ uviedla pre Live Science uznávaná paleoantropologička Shi-Xia Yang z Čínskej akadémie vied, ktorá je spoluautorkou štúdie.

Kto ich vyrábal zatiaľ nevieme

Zaujímavou otázkou zostáva, kto presne tieto nástroje vyrobil. V období, do ktorého nálezy spadajú, mohlo na území dnešnej Číny žiť viacero ľudských druhov. Okrem raných foriem Homo sapiens sa v úvahách objavujú aj Denisovania alebo ďalšie málo preskúmané populácie, ako Homo longi.

Keďže sa zatiaľ nenašli fosílne pozostatky priamo spojené s nástrojmi, vedci nemôžu jednoznačne určiť ich pôvodcov. Budúce výskumy by však mohli priniesť nové genetické alebo kostrové dôkazy, ktoré by túto otázku objasnili.

Malé rozmery, veľká technologická náročnosť

Mnohé z objavených nástrojov sú pomerne drobné, často kratšie než 5 cm. Napriek tomu vykazujú známky presnej výroby a komplexných postupov. To je v rozpore s dlhodobým názorom, že východná Ázia zaostávala za Afrikou a Európou v technologickom vývoji kamennej industrie.

Práve tento objav výrazne oslabuje takzvanú Moviusovu líniu, starú archeologickú teóriu, ktorá rozdeľovala svet na technologicky „pokročilé“ západné oblasti s ručnými päsťovými klinmi a „konzervatívnu“ východnú Áziu s jednoduchšími nástrojmi. Nové dôkazy ukazujú, že realita bola omnoho pestrejšia a regionálne inovácie vznikali nezávisle od seba.

Čo to hovorí o správaní dávnych populácií

Hoci sa na lokalite nenašli zvieracie kosti ani zvyšky obydlí, samotné nástroje naznačujú vysokú mieru prispôsobivosti miestnym podmienkam. Schopnosť vyrábať zložité kompozitné nástroje svedčí o plánovaní, učení sa v skupine a prenose technických zručností medzi generáciami.

To všetko poukazuje na vyspelé kognitívne schopnosti dávnych obyvateľov regiónu, ktoré sa doteraz často podceňovali. Výroba nástrojov z viacerých materiálov si vyžaduje predstavu konečného výsledku ešte pred začiatkom práce, ako aj znalosti vlastností rôznych surovín.

Jian-Ping Yue, IVPP

Prepisovanie dejín technologického vývoja

Objav z Xigou zapadá do rastúceho počtu nálezov, ktoré ukazujú, že technologický vývoj ľudí nebol jednoduchou líniou smerujúcou z Afriky do zvyšku sveta. Skôr išlo o paralelné cesty, kde sa inovácie objavovali v rôznych regiónoch nezávisle od seba.

Pre archeológiu to znamená nutnosť prehodnotiť staré schémy a zamerať sa viac na lokálne vývojové trajektórie. Východná Ázia sa tak čoraz viac javí nie ako technologický prívesok iných civilizačných centier, ale ako samostatný priestor s vlastnou dynamikou vývoja ľudských schopností.

Ak sa budú podobné nálezy potvrdzovať aj na ďalších lokalitách, môže to výrazne zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na vznik komplexného správania u raných ľudí a na to, kto všetko sa podieľal na formovaní technologických základov dnešnej civilizácie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky