Archeológovia v Hornom Bavorsku odhalili mimoriadne vzácny a zachovalý rímsky mohylník (tumulus), ktorý pochádza približne z obdobia pred 2000 rokmi. Objav sa nachádza 6 hodín autom od Slovenska neďaleko obce Wolkertshofen v okrese Eichstätt a odborníci ho označili za jeden z najdôležitejších nálezov z obdobia, keď bolo územie dnešného južného Nemecka súčasťou provincie Raetia.

Tím archeológov z Bavorského úradu pre ochranu pamiatok (BLfD) narazil na pozostatky monumentálneho kamenného kruhu počas výstavby záchytného vodného rezervoára v roku 2024. Už prvé merania ukázali, že nejde o bežný nález. Kamenný základ s priemerom takmer 9 metrov (29 stôp) odhalil konštrukciu, ktorá pravdepodobne tvorila obvodovú stenu pohrebného monumentu.

Ako informoval magazín Archeology News, na južnej strane archeológovia objavili aj štvorcový výbežok s rozmermi približne 2 × 2 metre, ktorý mohol slúžiť ako podstavec pre sochu alebo kamenný stĺp (stélu). Kvalita spracovania kameňa a jeho symetria naznačujú, že išlo o dielo skúsených rímskych staviteľov, ktorí v oblasti pôsobili v prvých storočiach nášho letopočtu.

Bez tiel a predmetov. Len symbolický hrob

Napriek dôkladnému prieskumu sa archeológom nepodarilo nájsť žiadne ľudské pozostatky ani hrobové predmety. To vedie odborníkov k záveru, že ide o kenotaf, teda symbolický hrob, ktorý slúžil na uctenie zosnulého, pochovaného na inom mieste.

Archeológ Dr. Woidich GmbH

Podobné stavby boli typické pre rímske elity, ktoré si chceli zachovať pamiatku a spoločenský status aj po smrti. Umiestnenie mohyly pri hlavnej rímskej ceste v blízkosti villa rustica (rímskeho vidieckeho sídla) naznačuje, že mohyla bola zámerne situovaná na viditeľnom mieste, aby ju mohli okoloidúci vnímať ako symbol prestíže rodiny.

Archeológ Dr. Woidich GmbH

Rímska architektúra s keltskými prvkami

Profesor Mathias Pfeil, hlavný konzervátor BLfD, označil objav za úplne nečakaný: „Nález pohrebného monumentu takéhoto rozsahu a obdobia je v tejto oblasti mimoriadne vzácny.“

Zaujímavé je, že mohyla spája rímske a keltské tradície. Oblasť dnešného Bavorska bola pred príchodom Rimanov osídlená keltskými kmeňmi a pohrebné mohyly tu existovali už počas doby bronzovej a železnej. Nový nález preto podľa vedcov dokazuje, že rímske rodiny prevzali miestne architektonické tradície a prispôsobili ich vlastným zvykom.

Podľa archeológov ide o extrémne vzácny typ nálezu. V celej provincii Raetia bolo doteraz zdokumentovaných len niekoľko mohýl so zachovaným kamenným prstencom. Objav tak môže priniesť nové poznatky o živote, spoločenských vzťahoch a kultúrnej výmene medzi Rimanmi a miestnymi obyvateľmi.

Archeológ Dr. Woidich GmbH

Odborníci z portálov Ancient Origins a Archaeology News upozorňujú, že nález nielen rozširuje poznatky o rímskej stavebnej technike, ale aj o symbolickom význame smrti a pamiatky v rímskej spoločnosti.

„Táto mohyla nám ukazuje, ako Rimania dokázali integrovať miestne kultúry do svojho sveta. Vznikol tak hybridný typ pamiatky, ktorý je zároveň rímsky aj keltský,“ uzatvára Bavorský úrad pre pamiatky vo svojom vyhlásení.

Čítajte viac z kategórie: Novinky