Všetci Slováci ich majú vo svojom mobile. Výskumníci zistili, ktoré aplikácie ťa drzo špehujú

Bezplatné aplikácie nás každodenne sprevádzajú pri cvičení, nakupovaní, či komunikácii. No podľa novej analýzy v skutočnosti za ne platíme oveľa vyššiu cenu, než sa zdá. A tou je naše súkromie. Výskum britského magazínu Which? v spolupráci s kyberbezpečnostnou firmou Hexiosec odhalil, ktoré z populárnych aplikácií sú najviac hladné po údajoch používateľov a často žiadajú povolenia, ktoré sú nielen zbytočné, ale aj potenciálne nebezpečné.

Do analýzy sa dostalo 20 známych aplikácií zo segmentov ako sociálne siete, online nákupy, smart domácnosti a zdravie. Medzi sledovanými boli napríklad WhatsApp, Facebook, TikTok, Instagram, Amazon, AliExpress, Ring Doorbell či Strava; všetky dokopy dosiahli vyše 28 miliárd stiahnutí po celom svete. Téme sa venoval UNILAD.

Najznámejšie appky

Podľa editora magazínu Which?, Harryho Rosa, síce sa tieto aplikácie tvária ako bezplatné, no výskumníci dokázali, že používatelia v skutočnosti platia svojimi údajmi, a to často v desivo veľkých objemoch. Každá z testovaných aplikácií totiž požadovala prístup k takzvaným „rizikovým oprávneniam“, mnohé z nich dokonca aj bez opodstatnenia, čo by malo ľudí prinútiť zamyslieť sa nad tým, čo vlastne schvaľujú.

Najhorším prípadom bola aplikácia Xiaomi Home, ktorá nielenže posiela dáta do Číny, ale vyžaduje celkovo 91 povolení, z ktorých päť je označených ako rizikové. Vrátane prístupu k mikrofónu a polohe, čo môže viesť k extrémne personalizovaným reklamám, ktoré sa používateľom doslova vnucujú. Ďalšími vysoko hodnotenými v rebríčku boli Samsung SmartThings s 82 povoleniami, Facebook so 69 a WhatsApp so 66.

V prípade TikToku výskum ukázal, že aplikácia žiada prístup k zvukovému záznamu a dokonca aj k súborom na zariadení. Známa nákupná platforma Temu, bola zase obvinená z agresívneho zasielania marketingových emailov, pričom si zároveň pýta prístup k presnej polohe, údajne na doplnenie adresy pomocou GPS.

Unsplash/Pexels (Úprava redakcie)

Všetci poskytovatelia sa bránia

Zaujímavosťou je, že 16 z 20 aplikácií má v sebe zabudovanú možnosť vytvárať prekryvné okná nad inými aplikáciami, čo umožňuje zobrazovať pop-upy, aj keď si používateľ zvolil, že notifikácie nechce. Hoci v niektorých prípadoch môžu byť tieto oprávnenia opodstatnené – napríklad pri WhatsAppe či Ring Doorbell, ktoré používajú mikrofón na hovory, vo väčšine prípadov ide podľa výskumníkov o zbytočne veľký zásah do súkromia.

Na kritiku reagovali aj samotné spoločnosti. „Žiadna z našich aplikácií neaktivuje mikrofón na pozadí ani k nemu nemá prístup bez vedomia používateľa,“ uviedla Meta, ktorá vlastní Facebook, Instagram a WhatsApp. TikTok tvrdí, že ochrana súkromia a bezpečnosť sú súčasťou každého produktu, pričom zdôraznil, že zbiera iba dáta, ktoré si používatelia sami zvolia poskytnúť. Temu argumentovalo, že prístup k polohe slúži iba na doplnenie adresy a že spracúva dáta v súlade s miestnymi a medzinárodnými predpismi.

Freepik

Amazon obhajuje svoje povolenia tým, že „umožňujú vizualizovať produkty v domácnosti cez kameru či vyhľadávať tovar hlasom“. Samsung dodáva, že „všetky aplikácie, vrátane SmartThings, sú navrhnuté tak, aby dodržiavali zákony o ochrane údajov a odporúčania úradu ICO“ a pripomína, že zariadenia používajú Android, ktorý dáva používateľom kontrolu nad tým, aké údaje aplikácie môžu získať.

Na záver výskumníci apelujú na používateľov, aby boli pri sťahovaní aplikácií pozornejší. „Náš výskum podčiarkuje, prečo je také dôležité kontrolovať, čo vlastne pri inštalácii aplikácie povoľujete,“ dodáva Rose. V čase, keď sa ochrana digitálneho súkromia stáva čoraz naliehavejšou témou, je možno načase prehodnotiť, čo považujeme za „bezplatné“.