Hoci Antarktída patrí medzi najprísnejšie chránené oblasti na planéte, nový výskum ukazuje, že aj tento vzdialený svet podlieha ľudskej činnosti. Medzinárodný tím vedcov zverejnil prvé videozáznamy, ktoré dokumentujú poškodenie morského dna spôsobené kotvením lodí v týchto extrémnych podmienkach.

Ako uviedol hlavný autor štúdie Matthew Mulrennan z neziskovej organizácie KOLOSSAL, “toto je prvýkrát, čo boli účinky kotvenia a poškodenia reťazami zaznamenané v antarktických vodách.” Dodal, že aj keď aktivity v Antarktíde podliehajú prísnej ochrane, kotvenie je takmer úplne neregulované.

Podľa výskumu publikovaného vo Frontiers in Conservation Science vedci počas leta 2022–2023 monitorovali 36 lokalít v okolí Antarktického polostrova a ostrova Južná Georgia. Pomocou podvodných kamier snímali morské dno z rôznych výšok, pričom výsledky boli alarmujúce.

V oblastiach, kde kotvili lode, boli viditeľné stopy po vyťahovaní kotvy, brázdy, ryhy a usadený bahenný materiál. Tam, kde predtým pulzoval život, zostala len pustina bez viditeľnej morskej fauny. Na tému upozornil portál Phys.

Život ohrozený pod hladinou

Kotvenie zanecháva výrazné jazvy na pomalom, ale bohatom živote antarktického morského dna. Vedci zaznamenali drvené kolónie hubiek, miznutie bentickej biomasy a zničené prostredie, kde predtým žili obrovské morské pavúky, antarktické hviezdice, sépie či dokonca obrovské vulkanické huby, ktoré môžu žiť až 15 000 rokov.

Mulrennan upozornil, že “pozorované poškodenie bolo len o vlások od troch obrovských vulkanických húb, ktoré môžu patriť k najstarším živočíchom planéty.”

Zaujímavým kontrastom bolo pozorovanie, že v tesnej blízkosti kotviacich lokalít sa morské organizmy stále vyskytovali. Znamená to, že zásah kotvou má vysoko lokalizovaný, ale ničivý dopad.

“Tieto ‘čudné a úžasné’ zvieratá hrajú zásadnú úlohu – filtrujú vodu, zadržiavajú uhlík, poskytujú útočisko a potravu ďalším druhom vrátane tučniakov a tuleňov, ktorých prítomnosť priťahuje turistov,” upozorňuje Mulrennan.

Dlhodobé následky a nutnosť globálnej regulácie kotvenia

Morské ekosystémy v Antarktíde sú mimoriadne citlivé, druhy tu rastú pomaly, sú prevažne nepohyblivé a často endemické. Podľa geofyzičky Sally Watson z Nového Zélandu môžu škody trvať desaťročia.

“Zasiahnuté miesta sa môžu zotavovať veľmi pomaly, najmä v chladnejších vodách, kde je rast organizmov spomalený,” vysvetľuje Watson.

Autori varujú, že v súčasnosti chýbajú akékoľvek databázy o tom, kde a ako často dochádza ku kotveniu, čo komplikuje snahy o zmiernenie jeho dopadov. Mulrennan uzatvára, že “kotvenie je pravdepodobne najviac prehliadanou otázkou ochrany oceánov, čo sa týka narušenia morského dna – je to porovnateľné s poškodením spôsobeným vlečnými sieťami.” Výskum preto volá po rýchlej regulácii a tvorbe opatrení, ktoré by zachovali tieto jedinečné biotopy aj pre budúce generácie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky