Čína oživila pohon z čias Studenej vojny, ktorý USA vzdali. V kľúčovom teste všetkých zarazil

Čína oprášila starý americký koncept z čias Studenej vojny a urobila s ním technologický skok, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým lietajú aj tie najrýchlejšie lietadlá. Výskumný tím podporovaný čínskym štátom úspešne otestoval hypersonický pohon na báze tzv. šikmej detonačnej komory (ODE – oblique detonation engine), pričom motor spaľoval bežné letecké palivo RP-3 podobné americkému JP-8. Tento typ motora bol kedysi nádejou amerického letectva pre budúce hypersonické lety, ale vývoj bol v minulosti zastavený kvôli technickým obmedzeniam.

Test uskutočnili vedci z Čínskej akadémie technológie nosných rakiet (CALT) a Severozápadnej polytechnickej univerzity, ktoré patria medzi popredné čínske inštitúcie v oblasti letectva a vesmíru. Ako uvádza denník South China Morning Post, výsledky boli publikované v čínskom odbornom časopise Journal of Aerospace Power už 6. mája a ide o veľký krok vpred oproti predchádzajúcim pokusom.

Čína prerobila americký motor zo Studenej vojny

Podstatou testu bola schopnosť udržať detonáciu v komore motora dlhšie ako dve sekundy, konkrétne 2,2 sekundy, čo je výrazne viac než predchádzajúci pokus z decembra 2023, keď detonačný efekt trval len 50 milisekúnd. Vtedy mnohí odborníci považovali výsledok skôr za experimentálnu anomáliu, no nový test už ukazuje viditeľné a merateľné známky stabilnej detonácie.

Motor pracoval v simulovaných podmienkach letu rýchlosťou Mach 8 vo výške 30 kilometrov, pričom palivo RP-3 bolo vstrekované štyrmi tryskami širokými len 0,3 mm do prúdu vzduchu vysokou rýchlosťou. Ten bol následne narušený 20-stupňovým klinom so špeciálnymi výstupkami, ktoré aktivovali detonáciu. Vysokorýchlostné kamery zachytili modrobiele čelá vlny a žlté dozvukové zóny, čo svedčí o čiastočnom spaľovaní a miešaní paliva.

SCMP/CALT

Senzory zaznamenali tlak po detonácii až 272 kilopascalov, čo je viac ako desaťnásobok počiatočného tlaku. Simulácie založené na desaťkrokovom chemickom modeli sa zhodovali so skutočnými výsledkami, čo naznačuje, že motor skutočne generoval použiteľný ťah. Vedúci výskumu Yang Yang uviedol, že zóna spaľovania bola počas testu stabilná a výsledky potvrdzujú realizovateľnosť kvapalinového ODE v praxi.

Koncept ODE vznikol ešte v roku 1958 na Univerzite v Michigane s podporou amerického letectva a NASA s ním v 70. rokoch počítala ako s možným motorom pre lietadlá schopné dosiahnuť rýchlosť medzi Mach 6 až Mach 16. Vývoj sa však zastavil pre problémy s udržaním stabilnej detonácie a efektívnym miešaním paliva vo veľmi extrémnych podmienkach.

Aj keď čínski vedci dosiahli veľký pokrok, stále čelia viacerým technickým problémom. Len 39 % výšky spaľovacej komory bolo efektívne využitých, prúd mimo jadra bol slabý a zmeny tlaku spôsobovali nestabilitu výstupu. Výskumníci preto navrhujú úpravy ako dlhšie miešacie kanály a lepšie vstrekovače.

Zapojiť sa do tohto výskumu rozhodla aj agentúra CALT, ktorá má pod palcom nielen program nosných rakiet Dlhý pochod, ale aj čínske hypersonické klzáky. To naznačuje, že cieľom nie je len vedecký výskum, ale aj praktické využitie – vojenské aj civilné. V krátkodobom horizonte sa však najpravdepodobnejšie uplatnenie ODE vidí v presne navádzaných zbraniach dlhého dosahu a v inteligentnej delostreleckej munícii.

Aj keď komerčný hypersonický transport ostáva ešte vzdialenou budúcnosťou, Čína svojím tempom vývoja v oblasti ODE motorov dáva najavo, že môže predbehnúť USA v pretekoch, ktoré Američania kedysi začali, ale nikdy ich nedokončili.

Čítajte viac z kategórie: Novinky