Slovenské banky pravidelne upozorňujú na hrozbu tzv. phishingových útokov, ktoré ťa môžu obrať o poriadny balík peňazí. Väčšina z nás nad nimi pravdepodobne stále len mávne rukou. Regionálne MY Horná Nitra píše o mužovi, ktorý sa k svojim peniazom nedostal ani napriek reklamácii takéhoto prevodu.

„Prišiel mi mail, že mi budú dočasne pozastavené internetové služby, aby som si skontroloval, že čo bude ďalej,“ popisuje Prievidžan typický podvodný e-mail, ktorý v skutočnosti odoslal niekto iný, no tváril sa ako oficiálna správa z banky. Útočníci veľmi často používajú všetky logá a rovnaký font. Zvyknú ich však prezradiť preklepy zo strojového prekladu do slovenčiny alebo e-mailová adresa, ktorá býva iná, ako v prípade ostatných  správ o tvojom účte.

MY Horná Nitra píše, že sa do svojho internetbankingu prihlásil, zistil však, že peniaze z jeho sporiaceho účtu boli presunuté na ten bežný. „Chybu“ však v tom momente neriešil a okno v počítači zavrel.

Malo mu byť jasné, že ide o podvod

Následne dostal dve SMS správy v angličtine: „Spozornel som, však nič nerobím, odhlásený som, tak aké kódy? Tak som sa do internetbankingu išiel prihlásiť znovu.“ Pri týchto pokusoch sa však už k svojmu kontu nedostal a bol odhlásený ako z webového prehliadača, tak aj z aplikácie banky vo svojom mobile. To naznačuje, že útočník už stihol zmeniť jeho heslo a ovládnuť účet.

Prievidžan následne volal na infolinku svojej banky, ktorá videla tri pokusy o prihlásenie, no aj dva finančné prevody, spolu v sumách vyše 1 800 eur.

„Všetko išlo do Ameriky. Pýtala sa ma, či som to robil ja. Povedal som, že nerobil, že ja sa neviem prihlásiť. Tak mi zablokovala kartu, účet, spísala reklamáciu,“ priblížil Jurenka pre portál denníka SME.

Neuspel, reklamáciu zamietli

Banka reklamáciu neuznala, pretože podľa jej vyjadrenia boli pri oboch transakciách zadané všetky bezpečnostné prvky. Tu sa však príbeh komplikuje a ukazuje, že nemuselo ísť len o čisto phishingový útok.

Pri ňom totiž útočníci do e-mailov vkladajú link, ktorý obvykle namiesto do tvojho internetbankingy smeruje na podvodnú web stránku s podobným dizajnom, kde v rámci formulára v nevedomosti zadáš svoje meno a heslo, no v skutočnosti ho odošleš priamo útočníkom.

Tí tak teoreticky dostanú možnosť prihlásiť sa k tvojmu účtu, no to už vo väčšine bánk dnes nestačí. Priamo pri prihlasovaní, respektíve najneskôr pri posielaní peňazí, banka zvykne vyžadovať aj tzv. 2-faktorovú autentifikáciu, obvykle napr. kód z SMS.

Ten podľa vyjadrení muža v článku prišiel aj jemu, avšak len na jeho mobil. Ako sa ku kódom dostal útočník na druhom konci Zeme?

Muž musel urobiť viac chýb

Poškodený musel na podvodnej webstránke v neopatrnosti zadať aj tento autentifikačný kód, no útočník musel čakať pri počítači a ešte predtým zadať získané meno a heslo – a následne do niekoľkých sekúnd aj kľúčový autorizačný kód z SMS. Zvláštne je však to, že mužovi prišli SMS-ky v angličtine.

Alternatívou mohol byť len prípad, kedy hacker získal aj prístup k jeho mobilu a SMS správam, čo však nemusí byť úplne vylúčené. Nedávno sme totiž upozorňovali na sériu škodlivých Android aplikácií, ktoré v mobile fungovali ako tzv. keylogger a zachytávali všetko, čo používateľ písal na obrazovke.

NEPREHLIADNI:
Tisíce Slovákov si na Android stiahli tieto nebezpečné appky. Tvoje bankové údaje sú ohrozené

Hoci článok na portáli SME nespomína konkrétnu inštitúciu, podľa mena hovorcu je jasné, že ide o VÚB banku. Tá bola spolu s ostatnými bankovými domami centrom spomínaných útokov, o ktorých informovala bezpečnostná firma ThreatFabric.

„Ak už klient klikol na internetový link v takomto e-maili či SMS, alebo tam dokonca poskytol spomínané údaje, je nevyhnutné čo najskôr oznámiť udalosť banke a vykonať zmenu prihlasovacích údajov, respektíve blokáciu platobnej karty,“ povedal Dominik Miša.

Poškodený tvrdí, že na žiadny odkaz v e-maili neklikal a kódy nezadával, útočník ich však nepochybne získal, musel tak teda urobiť buď na podvodnej stránke, alebo na tej oficiálnej s napadnutým mobilom. Zrejme nadobro tak prišiel o 1800 eur a v prípade, že naozaj má napadnutý svoj smartfón, nemusí to byť finálna hodnota.

Miša upozorňuje na základné pravidlo, podľa ktorého banky nevyzývajú klientov v e-mailoch na zadávanie osobných údajov a štandardne do nich ani nevkladajú link, ktorý by ťa na web banky automaticky presmeroval. Vždy je totiž istejšie, ak adresu banky do prehliadača zadáš sám, alebo si ju vyberieš v záložkách.

Doplnené 21. 12. 2021: Vyhlásenie VÚB banky k phishingovým útokom:

Nepomohla ani polícia

Muž sa ďalej obrátil aj na políciu, odkiaľ prišla šokujúca odpoveď. „Po dôkladnom preskúmaní trestného oznámenia a vyhodnotení k nemu zabezpečených dôkazov vyšetrovateľ policajného zboru dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na začatie trestného stíhania,“ informovala Katarína Kuzmová, hovorkyňa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne podľa MY.

Hoci aj banka reklamáciu neuzná, je jasné, že muž bol obeťou hackerského útoku alebo podvodu, ktorý nepochybne spĺňa náležitosti trestnej zodpovednosti páchateľa. Polícii sa však zrejme do vyšetrovania online kriminality, navyše organizovanej zo zahraničia, zrejme nechce.