Množstvo informácií, upozornení na dôležité udalosti či kontaktov s priateľmi, ktoré nám smartfóny poskytujú, sú jedným slovom fantastické. No ako na to reaguje náš mozog?

Októbrová aktualizácia Windows 10 je katastrofálna. Pokazila aj Prieskumník

Na Slovensko dorazil najbezpečnejší smartfón sveta. Vraj je neprelomiteľný a nemá ani Google služby

Prvé recenzie iPhonov 12 sú tu. Aké sú ich najväčšie chyby a najlepšie vlastnosti?

Drvivá väčšina ľudí so smartfónom začína svoj deň. Budík, následne skontrolovanie e-mailov, odpovede na správy svojim priateľom a prehlad udalostí dňa. Celkom záťaž na mozog na to, že ty ešte ležíš v posteli a si hore sotva pár minút. Počas dňa sa tieto ruchy z tvojho zariadenia však rozhodne nezmierňujú. Cinkne správa, nový mail, upozornenie na schôdzku ktorá začína o 10 minút. Náš mozog neustále atakujú informácie, ktoré nás vo veľkej miere stresujú a odvádzajú našu pozornosť od aktuálne vykonávanej činnosti.

Až 89 % ľudí zapojených do nedávneho výskumu medzi 290 študentami trpí takzvanými „fantómovými“ vibráciami telefónu. Jednoducho si myslia, že ich telefón zavibroval a že im prišla nejaká správa, no pritom im nič neprišlo. 86% z opýtaných Američanov zasa neustále, preventívne, kontroluje svoje e-maily, čo ich rovnako vyrušuje a privádza im istú dávku stresu.

Endokrinológ Robert Lustig v rozhovore pre Business Insider  tvrdí, že upozornenia z telefónov neustále tlačia našu myseľ k tomu, aby bola v permanentnom strese a my sa tak nemôžeme sústrediť na dôležité činnosti. Hovorí sa, že ženy dokážu robiť viac vecí naraz. To je však žiaľ len mýtus, teda aspoň čiastočne.

Až 98% populácie sa dokáže plnohodnotne vykonávať iba jednu činnosť. To znamená, že takýto človek napríklad nedokáže šoférovať a telefonovať bez toho, aby neboli obmedzené jeho schopnosti s riadením vozidla alebo reagovaním na dianie na ceste. Zvyšné dve percentá, a je jedno či je to muž alebo žena, dokážu skutočne robiť viac vecí súčasne.

Preto nás každá jedna notifikácia zo smartfónu vyruší a odvráti našu pozornosť na inú aktivitu, akú v danom čase vykonávame. To by nebol až taký problém, ak by sme sa v momente vedeli prepnúť na vykonanie danej činnosti. Náš mozog však musí najskôr danú informáciu spracovať a následne zanalyzovať ako postupovať ďalej. To sa volá „switch time“ alebo aj čas na prepnutie.

Jednoducho povedané, kým prepneme z jednej činnosti na druhú, trvá to istý čas. Psychológ David Mayer tvrdí, že pri náročnom dni, kedy človek prepína medzi viacerými rôznorodými činnosťami, môže tento „switch time“ zabrať až 40% produktívneho času nášho mozgu.

Nehovoriac o tom, že toto prepínanie u človeka vytvára veľké množstvo stresu a tým pádom je aj náchylnejší k chybám. Samozrejme, že smartfóny tu máme v prvom rade na to, aby si človek nemusel držať v hlave množstvo informácií, ktoré ti smartfón dokáže jednoducho pripomenúť. Existujú však dôkazy, že vyžívanie smartfónov na ukladanie informácií robí naše mozgy doslova lenivejšie.

Výskumy ukázali, že inteligentnejší a analyticky mysliaci ľudia využívajú svoje smartfóny zriedkavejšie. Bude to zrejme preto, že si časť informácií, ktoré by si iný človek uložil do telefónu, dokážu jednoducho zapamätať. Jednak si tak stále trénujú svoju pamäť a následne nie sú počas dňa rušení rôznymi notifikáciami.

Doktor Lustig dúfa, že používanie smartónov na verejnosti bude nejakým spôsobom obmedzené. Napríklad tak, ako je obmedzené fajčenie na verejných priestranstvách. Obáva sa totiž toho, že dnešné sociálne média pôsobia na náš mozog rovnako ako hazardné hry. Túžba za výhrou, ktorú ti hazardné hry ponúkajú v nepredvídateľnom algoritme je presne to, na čo si tvoj mozog veľmi rýchlo navykne.

Na sociálnych sieťach to môže byť napríklad honba za like-mi, vyvolanie strhujúcej diskusie či získanie si fanúšikov zdieľaním svojho názoru. Toto všetko pôsobí na nás rovnako, ako hazard. Skrz náš telefón, nášho osobného asistenta, ktorý nám má byť predovšetkým nápomocný.