Viedenskí vedci na brehu rieky Dnester na Ukrajine objavili praveké ohniská, ktoré odhaľujú, ako ľudia prežívali zimu počas doby ľadovej. Ide o obdobie spred približne 26 500 až 19 000 rokov, keď sa teploty na našom kontinente pohybovali od –26 do –20 °C a krajina bola pokrytá ľadom a trvalým mrazom. O téme informoval portál Interesting Engineering.

Tri ohniská v rôznych veľkostiach

Používanie ohňa na varenie, zohrievanie a výrobu nástrojov patrí medzi najznámejšie historické činnosti. Paradoxom však je, že práve z obdobia, keď teploty v Európe dosahovali -27 až -20 °C, sa zachovalo len minimum dôkazov o tom, ako presne oheň používali pri každodenných činnostiach.

Universität Wien/C: Philip R. Nigst

Výskum, ktorý sa objavil v časopise Geoarchaeology, prináša dôkazy o používaní ohňa u populácií Homo sapiens počas extrémnej klímy v Európe. Medzinárodný tím odborníkov z Univerzity Algarve a Viedenskej univerzity využil geoarcheologické metódy, od mikrostratigrafie cez mikromorfológiu až po farebnú analýzu pôdy.

Tieto postupy umožnili presne identifikovať tri ploché ohniská založené drevom, rôznych veľkostí, na lokalite Korman’ 9. Podľa zistení dosahovali plamene v týchto dávnych ohniskách neuveriteľných viac než 600 °C, čo je dôkaz, že homo sapiens už v tom čase ovládali zakladanie a udržiavanie ohňa aj v extrémnych podmienkach.

Universität Wien/C: Philip R. Nigst

„Ľudia dokonale ovládali oheň a vedeli ho využívať rôznymi spôsobmi, podľa účelu jeho použitia. Naše výsledky však ukazujú aj to, že títo lovci‑zberači používali to isté miesto v rôznych obdobiach roka počas svojich každoročných migrácií,“ vysvetľuje Philip R. Nigst.

Drevo, aj kosti

Ako palivo používali najmä smrekové drevo. Stopy po spálených zvieracích kostiach naznačujú, že okrem dreva mohli homo sapiens využívať aj živočíšne zvyšky ako zdroj energie, najmä tuk a kosti, ktoré pri vysokých teplotách zhoreli až na popol.

Universität Wien/C: Philip R. Nigst

„Momentálne skúmame, či boli použité ako palivo, alebo sa spálili len náhodou,“ vysvetľuje Marjolein D. Bosch, jedna z autoriek a zooarcheologička na Viedenskej univerzite, Rakúskej akadémii vied a Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Štúdia ukazuje, že naši predkovia dokázali zabezpečiť teplo aj v najkrutejších mrazoch. Je to aj dôkaz toho, ako málo ešte vieme o „stratených kapitolách“ ľudských dejín, ktoré čakajú na objavenie pod vrstvami starého ľadu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky