Predstava navrátenia zraku dlhé roky priťahuje mnohých vedcov. Medzinárodný tím výskumníkov využil umelú inteligenciu pri experimente s mozgovým implantátom, ktorý by v budúcnosti mohol pomôcť pri strate zraku. Technológiu vyskúšali na mužovi, ktorý po úraze oslepol. Vďaka elektrickej stimulácii mozgu dokázal vnímať záblesky a rôzne tvary. Ako informuje portál ScienceDaily, pomocou AI vedci dokázali lepšie predvídať, čo bude človek vnímať.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Pri bežnom videní oko zachytáva svetlo v sietnici, ktorá sa nachádza v zadnej časti oka. Odtiaľ informácie putujú do mozgu, ktorý ich spracuje do podoby obrazu. Niektoré zrakové protézy sa preto snažia stimulovať práve sietnicu. Zariadenie, na ktorom pracovali výskumníci zo Spojených štátov, Švajčiarska a Španielska, však funguje inak. Stimuluje priamo zrakovú kôru v zadnej časti mozgu.

Článok pokračuje pod videom ↓

Vďaka strojovému učeniu dokázali presnejšie vyvolávať mozgovú aktivitu a zároveň lepšie predvídať zrakové vnemy účastníka. Nová metóda by tak mohla pomôcť aj ľuďom s poškodenou zrakovou dráhou, pokiaľ ich zraková kôra ešte dokáže reagovať. Pomôcť by mohol ľuďom, ktorí prišli o zrak následkom úrazu či ochorenia.

Namiesto ostrého obrazu iba záblesky

Výskumníci technológiu skúmali v roku 2024 v nemocnici IMED Elche v Španielsku, kde spolupracovali s 27-ročným mužom, ktorý oslepol po traumatickom poranení mozgu. Muž mal v zrakovej kôre dočasne zavedený implantát s 96 elektródami. Zariadenie malo ostať na mieste šesť mesiacov a následne ho mali odstrániť.

Matt Perko

Účastník po aktivovaní elektród nevnímal okolitý svet tak, ako ho vidí zdravý človek. Objavovali sa mu svetelné vnemy, zvané fosfény, ktoré môžu pripomínať body, záblesky či rôzne tvary ako hviezdy. Svetelné vnemy sa síce dajú vyvolať, no mozog na rovnakú stimuláciu nereaguje vždy rovnako.

Výskumníci použili neurónovú sieť, ktorú učili predvídať reakciu zrakovej kôry na rôzne elektrické impulzy. Systém zohľadňoval aj mozgovú aktivitu tesne pred stimuláciou, aby získal informácie o aktuálnom stave mozgu. Pomocou predpovedí vedci vybrali kombináciu signálov, ktoré mali najväčšiu šancu vyvolať požadovanú mozgovú aktivitu.

Pri testovaní sa ukázalo, že nový prístup bol presnejší ako porovnávané metódy a zároveň potreboval menej elektrického prúdu. Implantát okrem stimulácie zaznamenával aj reakcie mozgu. Muž vedcom opisoval, či zazrel svetelný vnem a pri niektorých pokusoch aj jeho tvar, veľkosť, farbu a jas.

Mozgová aktivita lepšie napovedala, čo muž videl než samotné nastavenie stimulácie. Vedci tak musia vedieť nielen to, aký signál do mozgu vyslali, ale aj to, ako mozog zareagoval. Výsledky, ktoré boli zverejnené v odbornom časopise Neuron naznačujú, že budúce zrakové protézy by sa mohli prispôsobovať každému človeku individuálne, kde by namiesto pevného nastavenia sledovali reakcie mozgu a podľa nich upravovali stimuláciu.

Výskumníci zatiaľ pracovali iba s jedným účastníkom, no napriek tomu ide o zaujímavý krok k technológii, ktorá by raz mohla niektorým ľuďom pomôcť sprostredkovať aspoň užitočné vizuálne informácie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP