V texte boli použité materiály TASR.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Metán unikajúci z ventilu alebo inej časti plynárenského zariadenia človek voľným okom neuvidí. Pri pohľade cez správnu infračervenú kameru sa však môže zmeniť na jasne viditeľný pohybujúci sa oblak.

Práve takúto technológiu použil tím, ktorý v septembri 2026 preveril 35 plynárenských zariadení v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Na 25 z nich, teda približne na 71 %, zaznamenal emisie metánu. Kontrola zahŕňala zariadenia prevádzkované spoločnosťami Nafta, Eustream a Pozagas – od kompresorových, regulačných a meracích staníc cez prepojovacie potrubia s Rakúskom a Českom až po časti podzemných zásobníkov zemného plynu.

Nešlo pritom o štátnu kontrolu. Prieskum uskutočnili organizácie Clean Air Task Force, Priatelia Zeme – CEPA, Klimatická koalícia, české Centrum pro dopravu a energetiku a Greenpeace Slovensko. Organizátori ho označujú za prvé nezávislé hodnotenie tohto typu na Slovensku od nadobudnutia účinnosti európskeho nariadenia o metáne v roku 2024.

Našli 49 zdrojov. Najčastejšie išlo o ventily

Na 25 lokalitách výskumníci zdokumentovali celkovo 49 jednotlivých zdrojov emisií rôznej intenzity. Najčastejšie podľa zverejnených výsledkov išlo o netesné ventily.

Približne 80 % zdokumentovaných prípadov organizácie zaradili medzi takzvané fugitívne, teda neúmyselné úniky, alebo emisie z pneumatických zariadení. Zvyšných približne 20 % tvorilo vypúšťanie cez odvetrávacie komíny, pričom organizácie ho v zhrnutí označili za obmedzené množstvo.

Slovensko má domáci plyn
ChatGPT (úprava redakcie)

Nie každý zaznamenaný oblak teda automaticky znamená poškodenú rúru či haváriu. V dvoch prípadoch však terénny tím vyhodnotil situáciu ako nebezpečnú vzhľadom na umiestnenie zdroja, rozsah emisií a možné riziko pre pracovníkov. Nálezy preto oznámil na pohotovostnú núdzovú linku.

„Emisie metánu sme zaznamenali na viac ako dvoch tretinách lokalít, ktoré sme navštívili, a mnohým z týchto únikov sa dalo predísť základnou údržbou a lepším monitorovaním,“ uviedol Théophile Humann-Guilleminot z Clean Air Task Force.

Ako dokáže kamera vidieť neviditeľný plyn?

Použitá technológia sa nazýva Optical Gas Imaging, skrátene OGI. Ide o špecializovanú infračervenú kameru, ktorá sa výrazne líši od bežnej termokamery používanej napríklad na kontrolu tepelných únikov z domu.

Molekuly metánu absorbujú infračervené žiarenie v určitých úzkych pásmach vlnových dĺžok. Kamera používa špeciálny spektrálny filter a sníma práve oblasť, v ktorej má sledovaný plyn výraznú absorpciu. Ak sa medzi kamerou a pozadím nachádza oblak plynu, zmení množstvo infračerveného žiarenia dopadajúceho na detektor.

Článok pokračuje pod videom ↓

Výsledkom je obraz, na ktorom inak neviditeľný plyn vyzerá podobne ako pohybujúci sa dym alebo oblak unikajúci z konkrétneho ventilu, príruby či inej časti zariadenia. Rovnaký princíp sa používa profesionálne pri vyhľadávaní metánu a ďalších uhľovodíkov v ropnom a plynárenskom priemysle.

Veľkou výhodou je rýchlosť. Technik nemusí prikladať klasický detektor ku každému spoju zvlášť a môže z určitej vzdialenosti prezerať väčšiu časť zariadenia naraz.

Kamera ukáže únik. Neznamená to, že poznáme jeho objem

Tu prichádza dôležité obmedzenie výsledkov slovenského prieskumu. Zachytiť oblak a presne zmerať, koľko kilogramov metánu za hodinu zo zariadenia uniká, nie je to isté.

Klasické OGI kamery slúžia predovšetkým na lokalizáciu zdroja. Existujú síce modernejšie systémy QOGI, ktoré dokážu pri vhodných podmienkach odhadovať aj prietok unikajúceho plynu, na kvantifikáciu však vplýva vzdialenosť, vietor, teplotný kontrast, pozadie aj samotný typ zariadenia.

Aj Clean Air Task Force pri svojich terénnych kampaniach v minulosti výslovne upozorňovala, že samotné OGI zábery dokazujú prítomnosť emisií, nie automaticky ich presné množstvo.

Preto z čísel 49 zdrojov nemožno vypočítať, koľko kubických metrov zemného plynu Slovensko na týchto miestach stratilo. Verejne zverejnené zhrnutie aktuálneho prieskumu takúto celkovú kvantifikáciu neobsahuje.

Výsledok neznamená, že uniká 71 % slovenskej siete

Rovnako dôležitá je veľkosť vzorky. Prieskum sa týkal 35 vybraných zariadení iba v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Číslo 71 % preto znamená 25 z 35 navštívených lokalít – nie 71 % všetkých plynárenských zariadení na Slovensku.

Nejde o celoštátnu reprezentatívnu inventúru, z ktorej by sa dala jednoduchým prepočtom odhadnúť situácia v celej krajine.

Samotní autori zároveň tvrdia, že oproti podobnému prieskumu z roku 2022 zaznamenali pozitívny vývoj. Súčasne však upozorňujú, že pri kontrolovaných zariadeniach stále našli množstvo zdrojov, ktorým by sa podľa nich dalo predchádzať lepšou údržbou a systematickým monitorovaním.

EÚ už prikazuje úniky hľadať a opravovať

Nariadenie EÚ 2024/1787 zaviedlo pre energetický sektor povinné programy LDAR – Leak Detection and Repair, teda pravidelné vyhľadávanie a následnú opravu únikov. Pri existujúcich zariadeniach mali prevádzkovatelia svoje programy predložiť príslušným orgánom do mája 2025.

Európske pravidlá navyše rozlišujú úrovne kontroly a stanovujú limity, pri ktorých už musí nasledovať oprava alebo výmena komponentu. Pri zistení úniku nad stanovenou hranicou má oprava nasledovať okamžite, prípadne sa má prvý pokus uskutočniť najneskôr do piatich dní a za štandardných okolností byť dokončený do 30 dní.

Metán je hlavnou zložkou zemného plynu, takže každý neúmyselný únik predstavuje zároveň stratené palivo. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že zníženie metánových emisií a obmedzenie flérovania by celosvetovo mohlo sprístupniť približne 200 miliárd kubických metrov plynu ročne.

Metán pritom zostáva v atmosfére približne 12 rokov, no počas tohto obdobia má výrazný otepľovací účinok. IEA mu pripisuje takmer 30 % nárastu globálnej priemernej teploty od priemyselnej revolúcie.

Slovenský prieskum preto netreba interpretovať ako dôkaz havarijného stavu celej plynárenskej siete. Ukazuje však niečo konkrétnejšie: na veľkej časti navštívených zariadení dokázala infračervená technológia odhaliť emisie, ktoré by bez nej zostali ľudskému oku úplne skryté.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP