Ukrajina si pripisuje vojenský úspech. Ich robotická veža zostrelila jeden z najrýchlejších ruských dronov

Ukrajina nasadila pri obrane Kyjeva nový typ protivzdušnej ochrany. Proti ruským útočným dronom s prúdovými motormi používa automatizované guľometné veže so strojovým videním a prvkami umelej inteligencie. Podľa ukrajinského letectva už systém zaznamenal prvé úspešné zásahy vrátane zostrelenia dronu Geran-5, ktorý patrí medzi najrýchlejšie bezpilotné zbrane nasadzované Ruskom.

V ukrajinskej metropole je momentálne rozmiestnených najmenej 12 takýchto veží. Ďalších osem sa má objaviť v Kyjevskej oblasti. Systémy vznikli ako odpoveď na problém, ktorý sa v posledných mesiacoch výrazne zhoršil: nové Gerany lietajú príliš rýchlo na časť lacnejších interceptorových dronov, ktoré Ukrajina úspešne používala proti starším Šáhidom.

Guľomet zostal, človeka nahradili kamery a algoritmy

Základ zbrane pritom nie je exotický. Hlavným prostriedkom na zničenie cieľa zostáva veľkokalibrový guľomet. Zásadná zmena sa odohráva v tom, ako sa zbraň orientuje a mieri.

Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat uviedol, že veže využívajú strojové videnie a umelú inteligenciu na výpočty potrebné pri zásahu rýchlo letiaceho cieľa. Systém dokáže sledovať dron a automatizovať mierenie spôsobom, pri ktorom sa znižuje riziko ľudskej chyby. Ukrajinská strana už týmto spôsobom hlási zostrelené prúdové UAV vrátane Geranu-5.

Časť veží sa inštaluje priamo pri mostoch. Práve dopravná infraštruktúra Kyjeva sa v poslednom období opakovane stáva cieľom ruských útokov a pri rýchlom drone zostávajú obrane na reakciu iba sekundy.

Nejde pritom o úplnú náhradu klasickej protivzdušnej obrany. Ihnat otvorene upozornil, že dosah guľometnej veže je približne jeden kilometer a účinnosť závisí aj od vhodného smeru a uhla priblíženia cieľa. Ukrajina ich preto zapája ako ďalšiu vrstvu medzi elektronický boj, mobilné palebné skupiny, interceptorové drony a raketové systémy.

Geran-5 už pripomína skôr malú riadenú strelu

Dôvodom vzniku podobných systémov je rýchla evolúcia ruských dronov. Pôvodný Geran-2, odvodený od iránskeho Šáhidu-136, používa vrtuľový pohon a pohybuje sa podstatne pomalšie. Ukrajina proti nemu dokázala nasadiť mobilné guľometné tímy aj relatívne lacné interceptorové drony.

Novšie Gerany však dostali malé prúdové motory. Geran-5 môže podľa dostupných ukrajinských údajov dosahovať približne 450 až 600 km/h, pričom tvarom a spôsobom letu sa už viac približuje malej riadenej strele. Business Insider uvádza maximálnu rýchlosť okolo 375 míľ za hodinu, teda približne 600 km/h.

Na FonTechu sme už upozorňovali, že Rusko začalo podobné prúdové drony nasadzovať vo výrazne väčších počtoch. Vyššia rýchlosť výrazne skracuje čas medzi detekciou a zásahom a časť starších interceptorov jednoducho nedokáže cieľ dostihnúť.

Gemini/Grok

Práve preto Ukrajina súčasne vyvíja aj novú generáciu rýchlejších interceptorových dronov. Nedávno sme rozobrali aj problém, ktorý Gerany s rýchlosťou až okolo 500 km/h spôsobujú existujúcej obrane.

AI nerieši najväčší problém: krátky dosah

Automatizácia má jednu veľkú výhodu. Pri cieli letiacom stovky kilometrov za hodinu nemusí človek ručne sledovať jeho pohyb, odhadovať náskok a korigovať zbraň. Kamera a algoritmus tieto výpočty dokážu opakovať podstatne rýchlejšie.

Fyziku však AI neobíde. Guľka má stále obmedzený účinný dosah a cieľ musí preletieť pomerne blízko veže. Preto ani samotné ukrajinské letectvo nový systém neoznačuje za univerzálne riešenie.

Jeho význam môže byť inde. Guľometná munícia je neporovnateľne lacnejšia než protilietadlová raketa, takže automatické veže môžu prebrať časť cieľov, proti ktorým by bolo ekonomicky nevýhodné míňať drahú raketovú PVO.

Rusko pritom objem útokov zvyšuje. Podľa údajov citovaných Business Insiderom vzrástol počet nasadených prúdových dronov približne z 350 v júni na 2 800 v auguste. Pri tradičných pomalších dronoch dosahuje ukrajinská obrana vysokú úspešnosť, no pri nových prúdových variantoch je zachytenie podstatne náročnejšie.

Dvanásť veží preto samo osebe obranu Kyjeva nezmení. Ukazuje však smer, ktorým sa protivzdušná obrana proti lacným masovým hrozbám posúva: menej drahých rakiet, viac automatizovaných senzorov, lacnejšia munícia a algoritmy schopné reagovať v priebehu zlomku sekundy.

Čítajte viac z kategórie: Novinky