Košice premenia 100-tisíc ton odpadu ročne na energiu. Prepočítali sme sľubovanú úsporu domácnosti

Košice sa pripravujú na jednu z najväčších zmien svojho vykurovania. Po dokončení nového kotla K3 má mesto získavať dvojnásobne viac tepla z nerecyklovateľného odpadu než dnes. Firmy hovoria o úspore päť miliónov eur ročne. Jednoduchý prepočet ukazuje 250 eur na domácnosť, na účtoch Košičanov sa však takáto zľava automaticky neobjaví.

Spoločnosti KOSIT a MH Teplárenský holding uzavreli dohodu o dodávke tepla na 15 rokov. Kontrakt má začať platiť po uvedení nového kotla K3 do prevádzky, naplánovanom na 1. januára 2030.

KOSIT sa zaviazal dodávať do košického systému centrálneho zásobovania až 100 000 MWh, teda 100 GWh tepla ročne. Je to približne dvojnásobok súčasného objemu. Pri modelovej spotrebe päť MWh ročne ide o množstvo zodpovedajúce potrebám približne 20-tisíc domácností.

Dôležitý je jeden detail: nejde nevyhnutne o produkciu samotného kotla K3. Staršia projektová prezentácia KOSIT-u počítala pri novej linke s výrobou približne 53 GWh tepla a 49 GWh elektriny ročne. Aktuálne komunikovaných 100 GWh preto predstavuje celkovú plánovanú dodávku tepla zo spracovania odpadu po rozšírení zariadenia.

Teoretických 250 eur nie je zľava na faktúre

KOSIT pri projekte hovorí o ročnej úspore päť miliónov eur pre odberateľov tepla. Ak túto sumu mechanicky vydelíme ekvivalentom 20-tisíc domácností, dostaneme 250 eur ročne, respektíve necelých 21 eur mesačne.

Takýto prepočet však nemožno interpretovať ako sľúbenú zľavu pre každú domácnosť. Číslo 20-tisíc vyjadruje, koľkým priemerným domácnostiam zodpovedá dodané množstvo energie. Neznamená to, že presne 20-tisíc odberateľov dostane rovnakú časť úspory.

Firemný odhad navyše neuvádza presnú metodiku rozdelenia piatich miliónov eur. Užitočnejší prepočet ukazuje, že ide o približne 50 eur na každú MWh plánovanej dodávky. Ani táto suma však nie je automatickým poklesom koncovej ceny. Môže zahŕňať ušetrené náklady na zemný plyn, výrobu alebo stabilizáciu celého systému.

O cene nerozhoduje iba palivo

Cenu centrálne dodávaného tepla reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Podľa vysvetlenia ÚRSO sa skladá z variabilnej zložky účtovanej podľa nameranej spotreby a fixnej zložky naviazanej na objednané množstvo.

Do výsledného účtu vstupuje cena paliva, prevádzka zdroja, investície, opravy, mzdy aj straty v rozvodoch. Na úrovni bytového domu sa pridáva jeho spotreba, spôsob rozpočítania nákladov, nastavenie vykurovania a príprava teplej vody.

Lacnejší zdroj tak môže znížiť alebo stabilizovať regulovanú cenu, nemusí však priniesť rovnakú úsporu každému bytu. Navyše hovoríme o roku 2030. Dovtedy sa môžu zmeniť ceny plynu, regulácia, štátna pomoc aj samotná spotreba domácností.

Nový kotol potrebuje 100-tisíc ton odpadu ročne

Projektová dokumentácia počíta s presmerovaním približne 100-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu ročne zo skládok do linky K3. Zdrojom má byť predovšetkým zvyškový odpad z východného Slovenska, ktorý už nemožno rozumne recyklovať.

Firemná prezentácia založená na údajoch z roku 2023 uvádzala, že KOSIT energeticky zhodnocoval približne 130-tisíc ton odpadu ročne a ďalších približne 200-tisíc ton ukladal na svojich skládkach. Nová kapacita má byť naplnená odpadom presmerovaným zo skládok, materiálom od nových zákazníkov a ľahkou frakciou zo zariadení mechanicko-biologickej úpravy.

Energetické zhodnocovanie však nesmie vytlačiť triedenie a recykláciu. Spaľovanie je určené pre zvyškový odpad, ktorý sa už nedá materiálovo využiť. Prevencia vzniku odpadu a recyklácia zostávajú hodnotnejšie.

Spaľovňa zároveň nie je bezemisná. Netechnické zhrnutie projektu K3 počíta s oxidmi dusíka, prachom, kyslými plynmi aj stopovými látkami. Linka má preto využívať čistenie spalín a nepretržité monitorovanie. Projektová analýza napriek tomu odhaduje čisté zníženie emisií o 72 504 ton ekvivalentu CO₂ ročne oproti scenáru, v ktorom by odpad zostal na skládkach a energiu vyrábali iné zdroje.

Plyn úplne nezmizne

Odpad nemá byť jedinou náhradou zemného plynu. MH Teplárenský holding pripravuje aj využitie geotermálnej energie z oblasti Ďurkova. Parametre projektu počítajú s tepelným výkonom 30 MW a výrobou približne 174 000 MWh ročne. Na prepojenie vrtov s košickou teplárenskou sústavou má vzniknúť takmer 16 kilometrov novej alebo modernizovanej siete.

Geotermálna energia môže dodávať stabilné obnoviteľné teplo, ZEVO spracuje odpad, ktorý by inak smeroval na skládku, a plynové zdroje môžu zostať rezervou pre špičkovú spotrebu a výpadky. Pre Košičanov preto nebude rozhodujúci jeden kotol, ale výsledný pomer všetkých zdrojov a náklady na ich pripojenie.

O skutočnej úspore rozhodne až cenové konanie ÚRSO pred začiatkom dodávok. Päť miliónov eur je zatiaľ odhad zainteresovaných firiem. Číslo 250 eur na domácnosť síce matematicky sedí, no bez regulovaného cenníka a spôsobu rozdelenia nákladov ho nemožno považovať za sľúbenú zľavu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky