Bežná klimatizácia dokáže počas jedného horúceho dňa zachytiť niekoľko litrov vody. Nejde však o čistú vodu vhodnú na pitie. Po kontakte s výparníkom, prachom a odtokovým potrubím môže obsahovať baktérie, plesne, kovy aj zvyšky čistiacich prostriedkov. Pri správnom použití však môže nahradiť pitnú vodu pri splachovaní, umývaní exteriéru alebo polievaní časti okrasnej záhrady.

Voda vytekajúca z klimatizácie neprichádza z vodovodu ani zo samotného zariadenia. Ide o vlhkosť, ktorú klimatizácia odobrala zo vzduchu v miestnosti. Keď teplý a vlhký vzduch prechádza cez studený výparník, jeho teplota klesne pod rosný bod. Vodná para sa zmení na kvapky, stečie do zbernej vane a následne cez hadicu odteká von alebo do kanalizácie.

Rovnaký princíp vidíme na studenom pohári počas leta. Klimatizácia ho však opakuje celé hodiny a spracuje pritom stovky kubických metrov vzduchu. Práve preto z nej počas dusného dňa nemusí iba kvapkať. Za vhodných podmienok môže naplniť niekoľkolitrovú nádobu.

Vlhkosť rozhoduje viac než samotná horúčava

Množstvo kondenzátu sa nedá určiť iba podľa chladiaceho výkonu napísaného na štítku. Rozhoduje relatívna vlhkosť, teplota a rosný bod vzduchu, nastavenie klimatizácie, prúdenie vzduchu aj čas, počas ktorého skutočne pracuje kompresor.

Preto môže rovnaká jednotka počas suchého popoludnia vytvoriť menej než liter a počas dusného dňa niekoľkonásobne viac. Odborná štúdia skúmajúca kvalitu a množstvo kondenzátu potvrdila výraznú súvislosť medzi vlhkosťou vzduchu a objemom zachytenej vody. Ďalšie meranie pri priemernej teplote 24,9 °C a vlhkosti 60,1 percenta zaznamenalo približne 7,4 litra za osem hodín prevádzky.

Pre slovenskú domácnosť sme preto pripravili orientačný model pre nástennú splitovú klimatizáciu s chladiacim výkonom približne 3,5 kW. Nejde o garantovanú produkciu konkrétneho zariadenia. Model predpokladá, že kompresor počas sledovaného času reálne chladí a jednotka má čistý výparník aj priechodný odtok.

Pri suchšom vzduchu s relatívnou vlhkosťou okolo 35 percent môže ísť iba o 0,1 až 0,2 litra za hodinu. Pri 50 percentách je realistický modelový stred približne 0,5 litra. Počas dusného dňa so 65 percentami sa produkcia môže priblížiť k jednému litru za hodinu.

Za osem hodín tak hovoríme približne o 1,2 až 7,6 litra vody. Počas tridsiatich dní chladenia by modelová domácnosť zachytila približne 36 až 228 litrov. Horná hranica predpokladá trvalo vlhké podmienky a intenzívnu prevádzku, preto ju nemožno automaticky preniesť na celé slovenské leto.

Klimatizácia pritom okrem teploty znižuje aj vlhkosť, čo ovplyvňuje pocitové teplo. FonTech už vo svojom prepočte ukázal, koľko môže stáť niekoľko týždňov chladenia slovenského bytu. Kondenzát je vedľajším výsledkom tej istej prevádzky. Nejde teda o vodu zadarmo v doslovnom zmysle, no jej zachytenie už spotrebu elektriny klimatizácie nezvýši.

Vyzerá čisto, pitná však nie je

Kondenzát vzniká z vodnej pary, preto má spravidla veľmi nízky obsah minerálov. To z neho ale nerobí destilovanú ani hygienicky bezpečnú vodu. Kvapky stekajú po výparníku, na ktorom sa zachytáva prach, peľ, organické nečistoty a mikroorganizmy. Následne prechádzajú zbernou vaňou a hadicou, kde sa pri zanedbanej údržbe môže vytvoriť biofilm.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb upozorňuje, že pri stojatej vode podporujú mikrobiálny rast najmä sediment, biofilm, vhodná teplota a dlhý čas skladovania. CDC preto pri klimatizačných systémoch odporúča udržiavať zberné vane a odtoky bez stojatej vody a viditeľného mikrobiálneho rastu.

Ilustračný obrázok (ChatGPT/Canva)

Kondenzát preto nepatrí do pohára, varenia, umývania potravín ani napájania zvierat. Bez úpravy by sme ho nepoužívali ani v zvlhčovači alebo inom zariadení vytvárajúcom jemný aerosól. Voda, ktorá nie je bezpečná na pitie, sa tým môže dostať priamo do vzduchu a pľúc.

Najjednoduchšie využitie nájde pri toalete a čistení

Najmenšie riziko predstavujú činnosti, pri ktorých voda neprichádza do kontaktu s potravinami ani ľudským telom. Kondenzát možno použiť na ručné spláchnutie toalety, opláchnutie vonkajšej dlažby, čistenie náradia alebo umytie smetnej nádoby. Americká agentúra EPA zaraďuje klimatizačný kondenzát medzi alternatívne zdroje pre nepitné využitie. V praxi sa používa napríklad na splachovanie, zavlažovanie a technické účely.

Pri rastlinách treba byť opatrnejší. Odborná poradňa amerických univerzít odporúča kondenzát najmä na povrchové alebo podpovrchové zavlažovanie okrasnej zelene, nie na plodiny určené na konzumáciu. Voda má veľmi málo minerálov a jej kvalita závisí od materiálu výparníka, čistoty jednotky aj miestneho vzduchu.

Vodu je najlepšie odviesť priamo k miestu spotreby alebo ju zachytiť do čistej uzatvárateľnej nádoby. Nádobu treba pravidelne umývať a vodu nenechávať celé dni na slnku. Ak zapácha, zmenila farbu, obsahuje sliz alebo viditeľné nečistoty, patrí do odpadu. Pri manipulácii je rozumné použiť rukavice a nevytvárať z nej aerosól vysokotlakovým čističom.

Zároveň treba skontrolovať, či zásah do odvodu neohrozí samotnú klimatizáciu. Hadica musí mať správny spád, nesmie byť zalomená a nádoba nesmie vodu tlačiť späť do jednotky. Upchatý odtok môže spôsobiť pretekanie do interiéru, poškodenie steny a vznik plesní.

Ak domácnosť klimatizáciu nemá, najväčšiu úsporu stále prinesie obmedzenie prehrievania bytu. FonTech zhrnul aj lacnejšie spôsoby chladenia bez klimatizácie a najčastejšiu chybu pri vetraní.

Jedna klimatizácia slovenské sucho nevyrieši. Počas vlhkého leta však môže domácnosti poskytnúť desiatky až stovky litrov vody, ktoré nemusia skončiť v kanalizácii. Rozhodujúce je nezaobchádzať s kondenzátom ako s pitnou vodou, ale ako s premenlivým technickým zdrojom, ktorý má jasne ohraničené využitie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky