Malý útočný dron môže stáť niekoľko stoviek alebo tisíc eur. Raketa, ktorou ho protivzdušná obrana zostrelí, však pokojne stojí milióny. Armády preto skladajú nový obranný systém, v ktorom majú svoje miesto rušičky, brokovnice, automatické kanóny, lasery, mikrovlnné zbrane aj klasické raketové interceptory.

Moderná protivzdušná obrana naráža na matematický problém. Útočník môže vyslať desiatky lacných dronov a prinútiť obrancu míňať muníciu, ktorej výroba trvá mesiace. Aj úspešne odrazený útok sa tak môže zmeniť na ekonomické víťazstvo protivníka.

Extrémnym príkladom je raketa PAC 3 MSE pre systém Patriot. Cena jedného interceptora sa pohybuje približne na úrovni troch až štyroch miliónov dolárov. Proti balistickej rakete alebo lietadlu je takáto zbraň opodstatnená. Ak sa však použije proti jednoduchému dronu, vzniká obrovský nepomer medzi cenou útočnej a obrannej technológie.

Riešením nie je vyradiť rakety. Armády potrebujú vytvoriť viacero obranných vrstiev a proti každému cieľu nasadiť najlacnejší prostriedok s dostatočnou pravdepodobnosťou úspechu. Na úplnom konci tohto rebríka sa objavuje aj obyčajná brokovnica.

Lacný výstrel ešte nemusí znamenať lacný zásah

Porovnávať protidronové zbrane iba podľa ceny jedného výstrelu by bolo zavádzajúce. Rušička môže spotrebovať elektrinu v hodnote niekoľkých centov, ale proti autonómnemu dronu nemusí dosiahnuť žiadny výsledok. Brokový náboj stojí podstatne menej než raketa, vojak však môže na rýchly cieľ vystreliť niekoľkokrát a napriek tomu ho minúť.

Cena úspešného zásahu preto zahŕňa spotrebovanú muníciu, energiu, opotrebovanie zariadenia, prácu obsluhy a pravdepodobnosť, že technológia proti konkrétnemu dronu vôbec zaberie. Presné výsledky vojenských testov navyše často nie sú verejné. Pri viacerých systémoch poznáme cenu impulzu alebo výstrelu, nie cenu jedného potvrdeného zostrelu v bojových podmienkach.

Dôležitá je tiež hodnota chráneného objektu. Použiť drahú raketu proti lacnému dronu nemusí byť chyba, ak bezpilotný stroj mieri na radar, muničný sklad, elektráreň alebo lietadlo v hodnote desiatok miliónov eur. Armáda sa nerozhoduje iba podľa ceny cieľa, ale aj podľa škody, ktorú by mohol spôsobiť.

Rušička je lacná, no nový typ dronov ju dokáže obísť

Elektronický boj je zvyčajne jednou z prvých možností obrany. Rušička sa pokúsi prerušiť rádiové spojenie medzi dronom a operátorom alebo narušiť satelitnú navigáciu. Ak stroj po strate signálu pristane, odletí alebo nedokáže presne zasiahnuť cieľ, obranca ho vyradil bez použitia klasickej munície.

Prevádzkové náklady predstavuje najmä elektrická energia. Samotné zariadenie však môže stáť tisíce až státisíce eur, pretože potrebuje antény, výkonové zosilňovače, detektory, chladenie a softvér schopný rozpoznávať rôzne frekvenčné pásma.

Ilustračný obrázok (ChatGPT)

Najväčší problém vzniká pri dronoch, ktoré rádiové spojenie nepotrebujú. Americká armáda vo svojej analýze dronov riadených optickým vláknom upozorňuje, že kábel nahrádzajúci rádiové spojenie robí bežné rušenie neúčinným. Podobnú odolnosť môže mať autonómny stroj, ktorý poslednú časť letu dokončí pomocou kamery a palubného počítača.

Práve limity elektronického boja ukazuje aj súvisiaci článok FonTechu o tom, prečo Rusi skúšajú proti FPV dronom používať zvláštny bojový dáždnik. Keď dron ignoruje rušenie, musí nastúpiť fyzická obrana.

Brokovnica sa vracia ako posledná záchrana vojaka

Brokovnica má proti malému dronu jednoduchú výhodu. Namiesto jediného projektilu vytvorí rozptyl brokov. Strelec tak nemusí trafiť presný stred rýchlo letiaceho stroja. Stačí poškodiť vrtuľu, motor, batériu, kameru alebo riadiacu elektroniku.

Nejde iba o improvizáciu z ukrajinských zákopov. Francúzsko, Taliansko a Belgicko začali podľa analýzy amerického Námorného inštitútu začleňovať brokovnice Benelli do obrany proti dronom. Počas testov sa mali používať proti FPV strojom približne zo vzdialenosti 80 až 120 metrov.

Takýto dosah však znamená, že vojak má na reakciu iba niekoľko sekúnd. Dron letiaci rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu prekoná posledných 100 metrov za menej než štyri sekundy. Strelec ho musí spozorovať, zamieriť a vystreliť skôr, než sa stroj dostane k cieľu.

Brokovnica preto nenahrádza protivzdušnú obranu. Predstavuje jej úplne poslednú vrstvu. Je lacná, prenosná a funguje aj proti dronu, ktorý rušičku ignoruje. Jej slabinou je krátky dosah, náročný výcvik a riziko, že poškodený dron dopadne aj s výbušninou tesne vedľa chránenej pozície.

Automatický kanón vytvorí pred cieľom oblak kovu

Ďalšiu vrstvu tvoria automatické kanóny s programovateľnou muníciou. Nemecký systém Skynex používa 35 milimetrové náboje AHEAD, ktoré nemusia zasiahnuť dron priamym nárazom. Riadenie paľby naprogramuje okamih ich roztrhnutia tak, aby pred vypočítanou polohou cieľa vytvorili hustý oblak subprojektilov.

Podľa technických údajov spoločnosti Rheinmetall dosahuje kanón Revolver Gun Mk3 kadenciu až 1 000 rán za minútu a môže zasahovať ciele do vzdialenosti štyroch kilometrov. Systém má vlastný sledovací radar, televíznu kameru, infračervený senzor aj laserový diaľkomer.

Programovateľný náboj je síce oveľa lacnejší než moderný raketový interceptor, armáda však na jeden cieľ spravidla vystrelí krátku dávku. Potrebuje tiež radar, optické senzory, systém riadenia paľby a zásobu špecializovanej munície. Kanón je preto lacnejší najmä pri opakovanom nasadení. Nákup celej batérie rozhodne nie je lacným riešením.

Podobnú logiku sme na FonTechu rozoberali pri novom kanóne s programovateľnými granátmi, ktorý má pred dronom vytvoriť smrtiaci mrak črepín. Namiesto pokusu trafiť malý bod jedinou strelou pokryje munícia priestor, cez ktorý musí dron preletieť.

Mikrovlnná zbraň môže naraz odstaviť celý roj

Laser sústreďuje energiu na jediný bod. Vysokovýkonná mikrovlnná zbraň zasiahne širší priestor elektromagnetickou energiou, ktorá naruší elektroniku dronov. Vďaka tomu môže reagovať na viacero cieľov súčasne.

Britské ministerstvo obrany pri skúške svojho rádiofrekvenčného systému uviedlo odhadovanú cenu jedného impulzu približne desať pencí a dosah do jedného kilometra. Ide však iba o priamu cenu použitej energie. Nezahŕňa nákup systému, generátor, radar, chladenie, údržbu ani obsluhu.

Lockheed Martin

Americká spoločnosť Epirus v septembri 2025 oznámila, že jej systém Leonidas počas demonštrácie vyradil všetkých 61 nasadených dronov. Záverečný scenár mal jediným impulzom odstaviť roj 49 strojov.

Výsledok pochádza od samotného výrobcu, preto ho nemožno považovať za nezávislé potvrdenie účinnosti v reálnom boji. Verejné nie sú ani všetky údaje o dosahu, spotrebe a správaní systému proti elektronicky odolným cieľom. Mikrovlnné zbrane však majú jednu zásadnú výhodu. Nepotrebujú prerušiť komunikáciu s operátorom, pretože útočia priamo na elektroniku dronu.

Laser strieľa za pár eur, no prehráva s počasím

Laserové zbrane nepotrebujú zásobník klasických nábojov. Kým majú dostatok elektriny a dokážu odvádzať vznikajúce teplo, môžu páliť opakovane. Britská vláda pri systéme DragonFire uvádza, že priame prevádzkové náklady jedného zásahu sú nižšie než desať libier.

Toto číslo však neznamená, že celý laserový systém je lacný. Vývoj programu DragonFire predstavoval spoločnú investíciu britského ministerstva obrany a priemyslu približne 100 miliónov libier. K laseru treba pripočítať senzory, presnú optiku, zdroj energie, chladenie a platformu, ktorá ho nesie.

Defence News

Laser navyše cieľ nezničí vždy okamžite. Lúč musí zostať presne zameraný na jeden bod dostatočne dlho, aby poškodil konštrukciu, batériu alebo elektroniku. Počas útoku väčšieho roja tak rozhoduje nielen výkon, ale aj čas potrebný na zničenie jedného dronu a prechod na ďalší.

Dážď, hmla, prach, dym a atmosférické turbulencie lúč oslabujú alebo rozptyľujú. Laser môže byť mimoriadne účinný za priaznivých podmienok, no nemôže zostať jedinou vrstvou obrany. Keď klesne dohľadnosť, jeho úlohu musí prevziať kanón alebo raketový interceptor.

Raketa zostane najdrahšou, ale nevyhnutnou poistkou

Žiadna ručná brokovnica ani taktická rušička nedosiahne cieľ letiaci vysoko, ďaleko alebo extrémne rýchlo. Rakety zostávajú nevyhnutné proti lietadlám, riadeným strelám, balistickým raketám a väčším dronom mimo dosahu kanónov.

Najnovšie interceptory však ukazujú cenový strop súčasnej obrany. Rozpočtové dokumenty amerického ministerstva obrany pri systéme PAC 3 MSE pracujú s miliardovými sumami za obstaranie stoviek rakiet. Po započítaní výroby a súvisiacich nákladov sa cena jedného kusu pohybuje v miliónoch dolárov.

FonTech už pri analýze kritického nedostatku ukrajinskej protivzdušnej obrany upozornil, že jeden interceptor môže stáť až približne štyri milióny dolárov. Zásoby sa pritom nedajú obnovovať rovnakou rýchlosťou, akou dokáže protivník vyrábať jednoduché drony.

Budúcnosť preto nebude patriť jednej zázračnej zbrani. Rušička zastaví stroje závislé od rádiového spojenia. Mikrovlnná zbraň môže naraz zasiahnuť roj. Laser preberie opakované ciele za priaznivého počasia. Kanón vytvorí automatizovanú bariéru na krátku vzdialenosť. Brokovnica zostane vojakovi pre okamih, keď všetky predchádzajúce vrstvy zlyhajú.

Zbraň stará celé stáročia tak modernú protivzdušnú obranu nezachráni sama. Môže jej však pomôcť vyhnúť sa najhoršiemu možnému obchodu, teda výmene rakety za milióny za dron zostavený z lacných civilných súčiastok.

Čítajte viac z kategórie: Novinky