V tomto texte boli použité aj materiály SITA.

Približne tisíc ľudí, starostovia, politici aj rozhorčení obyvatelia. Druhé verejné prerokovanie akceleračných zón pre veternú energiu ukázalo, že Slovensko čaká jedna z najväčších energetických diskusií za posledné roky. Emócie boli silné, no za nimi sa skrývajú čísla, technológie a európske záväzky, o ktorých sa hovorí podstatne menej.

Ministerstvo hospodárstva navrhuje osem akceleračných zón, v ktorých by teoreticky mohlo vyrásť až 207 veterných turbín s celkovým výkonom 1 449 megawattov. Samotné zaradenie územia do zóny však ešte neznamená, že sa tam začne stavať. Každý projekt bude musieť prejsť samostatným povoľovaním aj posudzovaním vplyvov na životné prostredie.

Prečo práve západ Slovenska? Odpoveď sa skrýva vo vetre aj elektrickej sieti. Mnohým ľuďom sa môže zdať zvláštne, že takmer všetky navrhované lokality ležia na západnom a juhozápadnom Slovensku. Nejde však o politické rozhodnutie ani náhodu.

Práve Podunajská nížina, Trnavská tabuľa či Záhorie patria medzi oblasti s najstabilnejším prúdením vetra vo výškach približne 100 až 150 metrov nad zemou. Moderné veterné elektrárne totiž nevyužívajú vietor pri povrchu, ale vo výrazne vyšších hladinách atmosféry, kde je prúdenie oveľa stabilnejšie.

Rovnako dôležitá je aj blízkosť existujúcej elektrizačnej sústavy. Vyrobenú elektrinu totiž treba okamžite dostať do siete. Ak sa veterný park nachádza v blízkosti silných prenosových uzlov, náklady na pripojenie aj technické komplikácie sú výrazne nižšie. Najväčšou plánovanou lokalitou je Podhájska – Dvory nad Žitavou, kde dokument počíta s možnosťou výstavby až 46 turbín s výkonom 322 MW.

Samotné čísla navyše prezrádzajú ešte jednu dôležitú vec. Ak sa celkový výkon 1 449 MW rozdelí medzi 207 turbín, vychádza priemer približne sedem megawattov na jednu elektráreň. To znamená, že štát nepočíta s menšími veterníkmi známymi spred dvoch desaťročí, ale s najnovšou generáciou veľkých turbín.

Ich stožiare bežne presahujú výšku 120 metrov, priemer rotora sa pohybuje okolo 150 až 170 metrov a celková výška vrátane zdvihnutej lopatky môže prekročiť aj 240 metrov.

Elektrická sieť musí zvládnuť aj bezvetrie

Veterné elektrárne nevyrábajú energiu nepretržite. Ich výkon závisí od aktuálneho vetra, preto energetici hovoria o fluktuačnom zdroji. Práve preto nestačí postaviť samotné turbíny. Rovnako dôležité bude posilňovanie elektrizačnej sústavy, budovanie batériových úložísk či lepšie využívanie prečerpávacích vodných elektrární, ktoré dokážu energiu ukladať a dodávať späť do siete v čase vyššieho dopytu.

Slovenská elektrizačná prenosová sústava už dnes pripravuje viacero investícií do modernizácie siete, pretože podobné množstvo obnoviteľných zdrojov si bude vyžadovať oveľa flexibilnejšie riadenie výroby aj spotreby elektriny.

Najväčší tlak na schválenie dokumentu neprichádza zo samotného ministerstva, ale z európskych záväzkov. Po ukončení strategického environmentálneho hodnotenia musí dokument schváliť vláda a následne ho Slovensko odošle Európskej komisii do konca augusta ako jednu z podmienok Plánu obnovy.

Práve preto rezort hospodárstva tlačí na pomerne rýchly harmonogram. Ak by sa celý proces výrazne oneskoril alebo zastavil, mohlo by to skomplikovať plnenie záväzkov, ktoré Slovensko prijalo voči Európskej únii pri čerpaní financií z Plánu obnovy. Dôležitou novinkou je aj samotný spôsob povoľovania. Akceleračné zóny vychádzajú z európskej smernice RED III, ktorej cieľom je výrazne zrýchliť povoľovanie obnoviteľných zdrojov energie.

V praxi by rozhodovanie nemalo trvať päť až sedem rokov, ako bývalo pri viacerých veterných projektoch na Slovensku, ale maximálne dvanásť mesiacov. Kľúčovú úlohu pritom dostane Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá bude fungovať ako špecializovaný stavebný úrad aj jednotné kontaktné miesto pre investorov.

PacifiCorp

Infrazvuk, hluk a ceny domov

Najčastejšie obavy obyvateľov sa týkajú hluku, infrazvuku, zdravia či poklesu cien nehnuteľností. Práve infrazvuk patrí medzi najčastejšie diskutované témy. Dostupné vedecké štúdie ani zdravotnícke autority však zatiaľ nenašli presvedčivé dôkazy, že by infrazvuk z moderných veterných elektrární pri dodržaní predpísaných odstupových vzdialeností spôsoboval zdravotné problémy.

Moderné turbíny využívajú výrazne tichšie konštrukcie než zariadenia spred pätnástich rokov. Vo vzdialenostiach okolo 500 metrov sa hlučnosť pohybuje približne na úrovni bežného šumu prírody alebo tichšej obytnej zóny. Podobné technológie fungujú už roky aj v susednom Rakúsku, vrátane oblastí neďaleko slovenských hraníc.

Diskutovanou témou zostáva aj hodnota nehnuteľností. Skúsenosti z Nemecka, Dánska či Holandska ukazujú, že počas výstavby môže nastať krátkodobá neistota na trhu. Dlhodobé analýzy však vo väčšine prípadov nepreukázali trvalý výrazný pokles cien domov vo väčších vzdialenostiach od veterných parkov.

Podobne je to aj so záberom poľnohospodárskej pôdy. Samotný základ turbíny zaberá len malú časť pozemku a okolité polia zostávajú naďalej využiteľné na pestovanie plodín.

Gemini

Prečo obce chcú viac než len sľuby

Veľká časť odporu nevychádza len z technických otázok. Starostovia opakovane hovoria najmä o tom, že štát s nimi komunikoval neskoro a obyvatelia majú pocit, že o ich území rozhoduje niekto iný.

V mnohých európskych krajinách preto fungujú modely, v ktorých z veterných parkov profitujú priamo obce aj miestni obyvatelia. Okrem dane z nehnuteľností dostávajú pravidelné príspevky do obecného rozpočtu alebo sa stávajú spoluvlastníkmi energetických projektov prostredníctvom energetických komunít.

Na Slovensku sa podobný model zatiaľ len rozbieha. Práve väčšie zapojenie samospráv a obyvateľov by však mohlo byť jedným z faktorov, ktorý by zmiernil odpor voči novým projektom.

Spor sa zďaleka nekončí

Akceleračné zóny ešte neznamenajú začiatok výstavby veterných parkov. Predstavujú najmä mapu území, kde bude povoľovanie jednoduchšie, ak konkrétny projekt splní všetky zákonné podmienky.

Diskusia však ukazuje, že nestačí mať technické analýzy ani európske termíny. Bez dôvery miestnych obyvateľov bude každá veterná elektráreň narážať na odpor.

Slovensko pritom stojí pred rozhodnutím, ktoré bude ovplyvňovať domácu energetiku celé desaťročia. Otázkou už nie je len to, či chceme viac veternej energie, ale aj to, či dokážeme nájsť spôsob, ako ju rozvíjať bez toho, aby sa z každej plánovanej turbíny stal nový spoločenský konflikt.

Čítajte viac z kategórie: Novinky