Predstav si, že máš v rukách zbraň proti tichému zabijakovi, no celé desaťročia s ňou mieriš na úplne nesprávny cieľ. Presne takto sa dnes cítia poprední svetoví neurológovia. Nové vedecké dôkazy totiž naznačujú, že medicínska komunita doteraz nesprávne chápala podstatu takzvanej lakunárnej mŕtvice. Tá tvorí významnú časť všetkých mozgových príhod.

Doteraz lekári predpokladali, že tento typ mŕtvice je priamym dôsledkom hromadenia tukových usadenín (plakov) vo vnútri tepien, podobne ako pri iných kardiovaskulárnych ochoreniach. Pacientom preto štandardne predpisovali lieky na riedenie krvi, ako je kyselina acetylsalicylová (acylpyrín či aspirín), ktoré majú zabrániť tvorbe krvných zrazenín. Výsledky však boli často neuspokojivé.

Ako vyplýva z najnovších zistení výskumníkov z University of Edinburgh a UK Dementia Research Institute, skutočný vinník sa skrýva v samotnej štruktúre mozgových ciev. Problémom nie je ich upchávanie zvonku, ale patologické zmeny v tých najmenších artériách priamo v mozgu.

Lakunárna mŕtvica vzniká vtedy, keď sa poškodia najmenšie cievy v mozgu v dôsledku takzvaného ochorenia drobných ciev (small vessel disease). Ide o vážny stav, ktorý vedie nielen k fyzickej invalidite, ale je aj hlavným spúšťačom kognitívneho poklesu, straty pamäti a rozvoja demencie. Až doteraz však vedci nevedeli presne určiť, čo presne toto poškodenie spúšťa.

Upchaté cievy nie sú hlavným vinníkom

Aby výskumníci vniesli do tejto záhady svetlo, detailne preskúmali 229 pacientov, ktorí prekonali lakunárnu mŕtvicu alebo miernu formu iného typu mŕtvice. Všetci účastníci podstúpili dôkladné klinické a kognitívne vyšetrenia a magnetickú rezonanciu (MRI) mozgu krátko po príhode a následne o rok neskôr. Sledovanie zmien v mozgu v reálnom čase prinieslo šokujúce výsledky.

Vedecký tím porovnával dva úplne odlišné javy: zužovanie veľkých tepien v dôsledku ukladania tuku a na druhej strane rozširovanie a predlžovanie drobných artérií hlboko v mozgu. Výsledky analýzy hovoria jasnou rečou. Zužovanie veľkých tepien nemalo žiadny preukázateľný súvis s lakunárnou mŕtvicou ani s progresiou ochorenia drobných ciev.

Podobne, ako keď nedávno lekári odhalili tajný trik, ktorým agresívna rakovina dokáže oklamať smrť, aj v oblasti neurológie narážame na zistenia, ktoré úplne búrajú zabehnuté medicínske dogmy a otvárajú nové obzory pre efektívnejšiu liečbu.

Keď sa cievy namiesto zužovania rozširujú

Namiesto očakávaného upchávania sa ako hlavný rizikový faktor ukázalo práve rozširovanie artérií. Pacienti, u ktorých lekári namerali rozšírené mozgové cievy, mali až štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že prekonajú lakunárnu mŕtvicu. Tento stav navyše priamo súvisel s rýchlejším poškodzovaním mozgového tkaniva.

Čo je však najviac alarmujúce, rozšírené cievy výrazne zvyšovali riziko vzniku takzvaných „tichých“ mŕtvic. Ide o mikroskopické poškodenia mozgu spôsobené prerušením dodávky krvi, ktoré prebiehajú úplne bez viditeľných symptómov, no postupne likvidujú mentálne schopnosti človeka. Počas jednoročného sledovania sa tieto tiché mŕtvice objavili u viac než štvrtiny pacientov – a to aj napriek tomu, že poctivo užívali predpísanú štandardnú liečbu.

Nový smer v liečbe a prevencii demencie

Tieto zistenia znamenajú, že doterajšia liečba zameraná na potláčanie tukových usadenín v tepnách míňala cieľ. Nové terapeutické metódy sa preto musia zamerať priamo na ochranu a podporu najmenších mozgových ciev.

Nádejou je klinické skúšanie s názvom LACI-3, ktoré momentálne prebieha. Odborníci v ňom testujú lieky ako cilostazol a mononitrát izosorbidu. Tieto preparáty by mali pomôcť udržať integritu drobných ciev, zabrániť ich deformácii a chrániť pacientov pred stratou pamäti, obmedzením hybnosti a predčasnou demenciou.

Profesorka Joanna Wardlaw z University of Edinburgh zdôrazňuje, že pochopenie tohto rozdielu je kľúčové. Uznanie faktu, že za lakunárnou mŕtvicou stojí mikrovaskulárne poškodenie a nie tuk v cievach, konečne vysvetľuje, prečo doterajšia liečba zlyhávala, a dáva lekárom do rúk správny kompas pre vývoj nových, skutočne účinných liekov.

Tento objav má obrovský potenciál zmeniť životy miliónov ľudí na celom svete, vrátane Slovenska, kde srdcovo-cievne príhody a s nimi spojená demencia predstavujú obrovskú záťaž pre zdravotný systém. Ak sa v prebiehajúcich klinických štúdiách potvrdí účinnosť nových liečebných postupov zameraných na mikrocirkuláciu, môžeme byť svedkami dramatického poklesu prípadov demencie a trvalej invalidity po mŕtvici. Pre medicínu ide o dôležité pripomenutie, že aj tie najpevnejšie dogmy treba neustále podrobovať vedeckému spochybňovaniu.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda