Sadni si dnes pred päťročný OLED alebo kvalitný 4K LCD televízor a potom pred úplne nový model za dvojnásobnú cenu. Ak sedíš tri metre od obrazovky, je dosť možné, že rozdiel nebude taký veľký, ako by naznačovali reklamy. Ľudské oko totiž pri bežnom sledovaní narazilo na svoje limity a výrobcovia televízorov na to prišli tiež.

Práve preto sa dnes najväčší súboj neodohráva o ďalšie pixely, vyšší jas či ešte sýtejšie farby. Oveľa dôležitejší je softvér, umelá inteligencia, energetická efektivita a dokonca aj reklama. Televízor sa totiž mení z obyčajného zobrazovača na počítač pripojený k internetu, ktorý zbiera dáta, analyzuje obraz a rozhoduje o tom, čo vlastne uvidíš.

To zároveň vysvetľuje, prečo výrobcovia investujú miliardy eur do oblastí, ktoré ešte pred pár rokmi stáli na úplnom okraji záujmu.

Koniec zrkadla

Jedným z najväčších nepriateľov kvalitného obrazu nie je samotný panel, ale okolité svetlo. Lesklé obrazovky síce dokážu večer vytvoriť fantastický kontrast, cez deň sa však často menia na zrkadlo.

Práve preto sa čoraz viac výrobcov sústreďuje na pokročilé antireflexné vrstvy. Nejde pritom o obyčajné matné fólie, ktoré by obraz zjemnili alebo pripravili o kontrast. Moderné riešenia využívajú mikroskopické štruktúry vytvorené priamo v skle, ktoré dopadajúce svetlo rozptyľujú do strán namiesto toho, aby ho odrazili späť do očí diváka.

Výsledok je citeľný okamžite. Film zostáva dobre čitateľný aj počas slnečného dňa a používateľ už nemusí zatiahnuť závesy zakaždým, keď sa na obrazovke objaví tmavá scéna. Skutočný kontrast v bežnej obývačke sa tak stáva dôležitejším než rekordné čísla namerané v úplne tmavom laboratóriu.

Lenže hoci to znie všetko krásne a fajn, ani tu fyzika nepozná skratky. Rozptyľovanie svetla totiž môže mierne ovplyvniť mikrokontrast obrazu. Niektoré antireflexné úpravy zároveň pri pohľade z väčšieho uhla vytvárajú jemný dúhový efekt alebo nepatrne znižujú čistotu bielej farby. Výrobcovia o týchto kompromisoch hovoria podstatne menej než o samotných výhodách. Nie preto, že by išlo o zásadný problém. Skôr preto, že dokonalé riešenie jednoducho neexistuje.

Výrobcovia už nepredávajú televízory. Predávajú ekosystém

Pred desiatimi rokmi bol obchodný model jednoduchý. Firma vyrobila televízor, predala ho a tým sa obchod prakticky skončil. Dnes je situácia úplne iná. Marže na samotnom hardvéri sa neustále znižujú. Mimoriadne agresívna konkurencia čínskych výrobcov, ako sú TCL alebo Hisense, stlačila ceny panelov tak nízko, že zarobiť iba na predaji obrazovky je čoraz náročnejšie. Práve preto sa boj presunul do softvéru.

Nie je náhoda, že Samsung neustále rozvíja systém Tizen, LG investuje do webOS a ďalší výrobcovia prechádzajú na Google TV alebo Fire TV. Operačný systém už nie je len menu na prepínanie aplikácií. Je to platforma, ktorá výrobcovi prináša ďalšie príjmy dlho po kúpe televízora.

Domovské obrazovky sú zaplnené odporúčaným obsahom, reklamami či platenými službami. Výrobcovia zároveň uzatvárajú partnerstvá so streamovacími platformami a inzerentmi, ktorí za zobrazenie svojho obsahu platia.

Menej známou kapitolou je technológia Automatic Content Recognition (ACR). Ak ju používateľ povolí, televízor dokáže rozpoznávať obsah prehrávaný na obrazovke. Či už ide o streamovaciu službu, televízne vysielanie alebo v niektorých prípadoch aj obraz z externých zariadení. Údaje sa využívajú najmä na personalizáciu odporúčaní a reklamných kampaní.

Inými slovami, moderný televízor už nie je len elektronika. Stáva sa ďalšou internetovou platformou, ktorá má výrobcovi zarábať počas celej svojej životnosti.

Magnific

Lepší obraz už nestačí. Nastupuje AI

Výrobcovia zároveň riešia ďalší problém. Väčšina ľudí dnes nesleduje filmy z Blu-ray diskov, ale zo streamovacích služieb. Netflix, Disney+, Max, YouTube či ďalšie platformy používajú silnú kompresiu videa, aby znížili množstvo prenesených dát. Výsledkom sú rozmazané detaily, digitálny šum alebo viditeľné farebné prechody v tmavých scénach.

Tu prichádzajú na scénu nové AI procesory.

Ich úlohou už nie je iba zväčšiť obraz na 4K rozlíšenie. Pomocou neurónových sietí analyzujú jednotlivé objekty, rozpoznávajú tváre, pokožku, textúry či pohyb a snažia sa dopočítať detaily, ktoré sa pri kompresii stratili. Na papieri to znie ideálne.

Lenže práve tu vzniká jeden z najväčších konfliktov medzi výrobcami televízorov a filmovým priemyslom. Hollywood totiž nechce, aby televízor prerábal filmy a prehrával ich podľa seba. Marketing výrobcov hovorí o inteligentnom vylepšovaní obrazu. Mnohí režiséri však používajú úplne iné slová.

Magnific

Christopher Nolan, Tom Cruise či ďalší filmári dlhodobo upozorňujú na to, že televízory často menia ich diela bez súhlasu autorov. Najznámejším príkladom je takzvaný efekt mydlovej opery.

Televízor pomocou algoritmov dopočítava nové snímky medzi pôvodné zábery, aby bol pohyb čo najplynulejší. Technicky ide o pôsobivú ukážku výkonu procesora. Lenže film, ktorý bol natočený pri 24 snímkach za sekundu, zrazu pripomína lacnú televíznu telenovelu alebo športový prenos.

Podobne dopadá aj filmové zrno. To režiséri často pridávajú zámerne, aby vytvorili určitú atmosféru. Algoritmy ho však vyhodnotia ako nežiaduci šum a odstránia ho. Práve preto vznikol režim Filmmaker Mode, ktorý vypína väčšinu agresívnych úprav obrazu a snaží sa zachovať film v podobe, akú zamýšľal jeho autor. Ak ho ešte nepoužívaš pri sledovaní filmov, rozhodne ti odporúčame vyskúšať ho.

Celé to však je jeden zaujímavý paradox. Výrobcovia míňajú miliardy na AI, zatiaľ čo časť filmového priemyslu odporúča používateľom, aby tieto funkcie po kúpe televízora jednoducho vypli.

TMDB

Európske energetické pravidlá menia televízory viac, než si myslíš

Veľkou témou posledných rokov sú aj energetické štítky. Na prvý pohľad ide o ekologické opatrenia. V praxi však zásadne ovplyvňujú aj samotnú kvalitu obrazu. Moderné televízory totiž často prichádzajú z výroby nastavené na úsporné obrazové profily. Jas je obmedzený, kontrast utlmený a HDR efekty ďaleko od maxima.

Dôvod je jednoduchý. Práve v tomto režime absolvujú energetické testy a získavajú svoje oficiálne hodnotenia. Paradox nastáva vo chvíli, keď si používateľ kúpi drahý prémiový model a nechá všetko v predvolenom nastavení. Televízor potom často využíva iba časť svojho skutočného potenciálu.

Ak chce majiteľ dosiahnuť špičkový HDR obraz, musí prepnúť na výkonnejší profil. Spotreba elektriny následne stúpne a energetická výhoda sa výrazne zmenší. Nejde o podvod. Skôr o dôsledok toho, že výrobcovia balansujú medzi požiadavkami regulátorov a očakávaniami zákazníkov.

Televízor sa mení na súčasť interiéru

Výrobcovia zároveň pochopili, že veľká čierna plocha uprostred obývačky už nie je snom každého zákazníka.

Čoraz väčší priestor dostávajú lifestylové modely s vymeniteľnými rámami, režimami zobrazovania umeleckých diel či dizajnom pripomínajúcim obraz zavesený na stene. Vo vyšších cenových kategóriách sa objavujú aj modulárne MicroLED panely, ktoré možno skladať do rôznych veľkostí podobne ako stavebnicu.

Experimentuje sa dokonca s priehľadnými OLED obrazovkami, ktoré po vypnutí takmer splývajú s okolím. Hoci ide zatiaľ o drahé riešenia, jasne ukazujú smer, ktorým sa televízny priemysel uberá.

Nejde už iba o to, čo televízor zobrazuje. Rovnako dôležité je aj to, ako pôsobí vo vypnutom stave.

Ak si dnes kupuješ nový televízor vyššej triedy, neplatíš iba za krajší panel. Výrobcovia čoraz viac investujú do technológií, ktoré zlepšujú každodenné používanie – od antireflexných obrazoviek cez výkonné procesory s umelou inteligenciou až po nižšiu spotrebu elektriny a dizajn, ktorý zapadne do moderného interiéru.

Honba za ďalšími pixelmi sa pomaly končí. Nová generácia televízorov sa nesnaží ohúriť laboratórnymi číslami, ale vyriešiť problémy, s ktorými sa stretávaš každý deň. A práve to môže byť najväčšia revolúcia televízorov za posledné roky.

Čítajte viac z kategórie: Novinky