Slovensko sa vzbúrilo proti rozhodnutiu EÚ. GMO vydesilo 300 vedcov, odborníkov a organizácií

Aktualizované 15. júla 2026:

Slovensko môže podniknúť právne kroky proti novej európskej legislatíve týkajúcej sa geneticky modifikovaných rastlín. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč potvrdil, že vláda rozhodne, či sa krajina obráti na Súdny dvor EÚ so žalobou proti nariadeniu, ktoré mení pravidlá pre takzvané nové genomické techniky (NGT).

Rozhodnutie prichádza po tom, čo ministerstvo prevzalo výzvu podpísanú približne 300 vedcami, odborníkmi a organizáciami. Jej autori tvrdia, že nová európska úprava oslabuje doterajšie pravidlá ochrany spotrebiteľov aj životného prostredia a mala by byť preskúmaná súdom.

„O tom, či bude Slovenská republika žalovať, rozhodne vláda Slovenskej republiky. A ak tak urobí, tak sa obrátime potom na Súdny dvor EÚ,“ uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč na spoločnom brífingu s koordinátormi výzvy.

Takáč zároveň pripomenul, že rezort pôdohospodárstva zastával voči geneticky modifikovaným organizmom negatívny postoj už od začiatku jeho pôsobenia vo funkcii. Slovensko podľa jeho slov pri hlasovaniach na európskej úrovni opakovane vystupovalo proti návrhom, ktoré smerovali k uvoľneniu pravidiel. Napriek tomu bola legislatíva na úrovni EÚ schválená väčšinou členských štátov.

Kritici upozorňujú na označovanie

Podľa koordinátora výzvy Petra Sudovského nové pravidlá znamenajú, že časť geneticky modifikovaných plodín a produktov vytvorených pomocou nových genomických techník sa môže dostať na európsky trh bez doterajších požiadaviek na označovanie, hodnotenie rizík či vysledovateľnosť.

Sudovský tvrdí, že takýto postup je v rozpore so základnými právami Európskej únie. Zároveň upozornil, že jednotlivé členské štáty by podľa nových pravidiel mali výrazne obmedzené možnosti zakázať takéto produkty na svojom území.

Výzva má podľa neho aj silný politický rozmer. Poukázal na to, že proti návrhu v Európskom parlamente hlasovali všetci slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom – od zástupcov Smeru-SD cez Progresívne Slovensko až po KDH, Republiku či Hlas-SD. Práve preto podľa neho existuje na Slovensku mimoriadne široká zhoda, že krajina by mala zvážiť právnu obranu.

Argumentujú princípom predbežnej opatrnosti

Koordinátor výzvy Samuel Matejička uviedol, že ministerstvu odovzdali právne analýzy, podľa ktorých je nová regulácia v rozpore s princípom predbežnej opatrnosti, na ktorom stojí európske právo.

„Keď nie je vedecká zhoda o bezpečnosti nejakého produktu, je to regulované. Ak my deregulujeme, tak je to v rozpore s týmto princípom predbežnej opatrnosti. Ide tu o práva spotrebiteľa, lebo spotrebiteľ mal doteraz právo na informovanie o tom, či si kupuje geneticky manipulovaný organizmus,“ vysvetlil Matejička.

Autori výzvy zároveň upozorňujú aj na možné rozpory s ďalšími medzinárodnými záväzkami vrátane Kartagénskeho protokolu o biologickej bezpečnosti. Medzi signatármi sa nachádzajú vedci, členovia Slovenskej akadémie vied, bývalí ministri aj desiatky profesijných a občianskych organizácií vrátane Slovenského zväzu včelárov, Greenpeace Slovensko či Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Sporné nariadenie bolo na úrovni Európskej únie schválené 17. júna. Zavádza výnimky z doterajších pravidiel pre geneticky modifikované rastliny vytvorené pomocou nových genomických techník.

Kritici tvrdia, že tým dochádza k oslabeniu existujúceho systému regulácie a zároveň pripomínajú skoršie rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého mali byť produkty vytvorené pomocou NGT regulované rovnako ako ostatné geneticky modifikované organizmy. O tom, či sa Slovensko pokúsi nové pravidlá napadnúť na európskom súde, teraz rozhodne vláda.

Pôvodný článok:

Keď Európsky parlament 17. júna schválil nové pravidlá pre rastliny vyšľachtené pomocou moderných genetických technológií, spustil tým jednu z najväčších diskusií v európskom poľnohospodárstve za posledné roky.

Zástancovia hovoria o šanci pripraviť poľnohospodárstvo na sucho, extrémne počasie a rastúci tlak škodcov. Kritici naopak varujú pred oslabením kontroly, stratou transparentnosti a posilnením vplyvu veľkých agrochemických korporácií.

Na Slovensku sa proti novej legislatíve postavila skupina 24 organizácií, ako informovala agentúra SITA. Pod spoločné stanovisko sa podpísali zástupcovia poľnohospodárov, potravinárov, výrobcov krmív, ekologických organizácií aj spotrebiteľských iniciatív. Tvrdia, že nové pravidlá môžu zásadne ovplyvniť celý potravinový reťazec.

Za ostrými vyjadreniami sa však skrýva otázka, ktorú si kladie čoraz viac Európanov: Sú nové genómové techniky len modernejšou formou šľachtenia alebo ide o GMO v novom kabáte?

Pre lepšie pochopenie treba vysvetliť tri základné pojmy. GMO označuje geneticky modifikované organizmy, pri ktorých človek zasahuje do genetickej informácie rastliny. NGT sú nové genómové techniky umožňujúce presné úpravy DNA. A CRISPR-Cas9 je najznámejší nástroj na takéto zásahy, často označovaný ako molekulárne nožnice.

NGT nie sú to isté ako klasické GMO

Práve tu vzniká najväčší zmätok. Klasické geneticky modifikované organizmy, známe najmä z 90. rokov, fungovali na princípe vkladania cudzej genetickej informácie do organizmu. Najznámejším príkladom bola kukurica, do ktorej vedci vložili gén z baktérie, aby bola odolná voči škodcom.

Nové genómové techniky fungujú inak. Využívajú nástroje na presné úpravy DNA, medzi ktoré patrí aj technológia CRISPR-Cas9. Vedci pri nej nemusia vkladať gény z iných organizmov. Namiesto toho dokážu „vypnúť“, „zapnúť“ alebo jemne upraviť existujúce gény rastliny. Teoreticky tak vzniká zmena, ktorá by mohla vzniknúť aj prirodzenou mutáciou alebo dlhodobým šľachtením. Rozdiel je v tom, že namiesto desiatok rokov trvá proces len niekoľko mesiacov.

Práve tento argument využívajú podporovatelia nových pravidiel. Tvrdia, že regulovať takéto rastliny rovnako prísne ako staré GMO už nedáva vedecký ani technologický zmysel.

Medzi najčastejšie uvádzané príklady patria zemiaky odolné voči plesni zemiakovej, kukurica schopná lepšie znášať dlhodobé sucho alebo pšenica s upraveným obsahom lepku. Takéto plodiny sa zatiaľ vo veľkom nepestujú, no práve pre ne vznikajú nové pravidlá.

Ako sa mení DNA pri šľachtení a GMO? | Gemini

Čo presne Európska únia schválila

Čítaj viac z kategórie: Novinky