Lacná inteligentná kamera za pár desiatok eur, robotický vysávač za cenu víkendového nákupu alebo smart zásuvka za niekoľko eur. Slovenské domácnosti zapĺňajú zariadenia, ktoré sľubujú pohodlnejší život, no často sa zabúda na jednu zásadnú otázku: komu odovzdávajú údaje o tvojom súkromí? Odborníci upozorňujú, že najväčšie riziko nemusí predstavovať samotné zariadenie, ale neviditeľná infraštruktúra, ktorá stojí za ním.

Smart domácnosť sa za posledné roky stala bežnou súčasťou života. To, čo bolo kedysi doménou technologických nadšencov, dnes nájdeš v každom väčšom e-shope, supermarkete alebo online trhovisku. Inteligentné žiarovky, zásuvky, kamery, termostaty či robotické vysávače sa predávajú za ceny, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné.

Práve nízka cena je ich najväčšou výhodou. Mnohí zákazníci dostanú podobné funkcie ako pri produktoch známych značiek, no za výrazne nižšiu sumu. Na prvý pohľad ide o ideálny obchod. Problém je, že skutočné náklady často nie sú uvedené na cenovke.

Mnohé smart zariadenia totiž nefungujú len v tvojej domácnosti. Neustále komunikujú s cloudovými servermi, odosielajú dáta výrobcom a využívajú aplikácie, ktoré majú prístup k množstvu informácií o používateľovi. To všetko sa deje na pozadí bez toho, aby si si to počas bežného používania vôbec uvedomoval.

Nie je pritom výnimkou, že používateľ pri prvom spustení odsúhlasí desiatky strán podmienok bez jediného prečítaného riadku. Stačí kliknúť na tlačidlo „Súhlasím“ a zariadenie začne zbierať údaje, o ktorých väčšina ľudí ani netuší.

Brána do cudzieho cloudu

Takmer každé moderné smart zariadenie využíva cloudové služby. Vďaka nim si môžeš pozrieť obraz z kamery na diaľku, zapnúť kúrenie ešte pred príchodom domov alebo ovládať osvetlenie z druhej strany sveta.

Cloud sám osebe nie je problém. Bez neho by mnohé inteligentné funkcie jednoducho neexistovali. Otázkou však je, kto ho prevádzkuje, kde sa nachádzajú servery a aké pravidlá platia pre údaje, ktoré sa na nich ukladajú.

Pri známych výrobcoch býva situácia pomerne transparentná. Používateľ si dokáže dohľadať podmienky ochrany súkromia, podporované regióny aj spôsob spracovania údajov. Pri lacných zariadeniach od neznámych značiek však často chýbajú aj základné informácie.

Mnohí zákazníci vôbec netušia, že ich kamera, zvonček alebo detská pestúnka komunikuje so servermi mimo Európskej únie. Samotný prenos dát do zahraničia ešte automaticky neznamená problém. Dôležité však je, aby používateľ vedel, kam údaje smerujú a kto k nim môže mať prístup.

Unsplash

Smart žiarovka o tebe vie viac, než si myslíš

Väčšina ľudí si pod pojmom osobné údaje predstaví meno, adresu, telefónne číslo alebo údaje z platobnej karty. Moderné technológie však ukazujú, že hodnotné môžu byť aj oveľa nenápadnejšie informácie.

Inteligentná žiarovka napríklad zaznamenáva, kedy sa rozsvieti a kedy zhasne. Z dlhodobého hľadiska dokáže vytvoriť pomerne presný obraz o tom, kedy vstávaš, kedy chodíš spať a kedy sa nachádzaš doma.

Smart zásuvka zase vie, kedy používaš televízor, kávovar alebo iné spotrebiče. Robotický vysávač si vytvára detailnú mapu domácnosti a pozná rozloženie jednotlivých miestností. Inteligentný termostat sleduje teplotu a vie odhadnúť, v ktorých častiach domu alebo bytu sa pohybujú obyvatelia.

Samostatne tieto údaje nemusia pôsobiť zaujímavo. Ak sa však spoja, vznikne mimoriadne presný profil domácnosti. Dá sa z neho odhadnúť denný režim, pracovné návyky, časy neprítomnosti aj spôsob života.

Práve preto odborníci upozorňujú, že otázka súkromia nie je len o kamerách a mikrofónoch. Čoraz väčšiu hodnotu majú takzvané behaviorálne dáta, teda informácie o tom, ako človek funguje v každodennom živote.

Pixabay

Kamera nemusí byť najväčší problém

Keď sa hovorí o súkromí, väčšina ľudí si predstaví inteligentné kamery sledujúce domácnosť. Paradoxne však môžu byť rovnako zaujímavé aj zariadenia, ktoré nenahrávajú obraz ani zvuk.

Ide napríklad o senzory pohybu, termostaty alebo merače spotreby elektriny. Tieto zariadenia vytvárajú obrovské množstvo takzvaných metadát.

Metadáta neobsahujú samotný obsah komunikácie, ale informácie o nej. V praxi to znamená, že zariadenie síce nevidí, čo robíš, no veľmi presne vie, kedy si doma, ako často sa pohybuješ medzi miestnosťami alebo kedy pravidelne odchádzaš do práce.

Pre analytické systémy sú práve tieto údaje mimoriadne cenné. Z dlhodobého sledovania dokážu vytvoriť presný obraz o fungovaní celej domácnosti bez toho, aby bolo potrebné nahliadnuť do jedinej fotografie alebo videozáznamu.

Unsplash

Problémom nie je len súkromie

Ochrana osobných údajov predstavuje iba jednu časť problému. Druhou je kybernetická bezpečnosť. Mnohé lacné zariadenia dostávajú aktualizácie len sporadicky alebo vôbec. Výrobca po predaji produktu jednoducho stratí záujem o jeho ďalší vývoj. Chyby, ktoré sa časom objavia, tak zostávajú neopravené.

Bezpečnostní výskumníci pravidelne upozorňujú na prípady, keď sú tisíce zariadení dostupné cez internet s predvolenými heslami alebo zastaraným softvérom. Majitelia pritom často netušia, že ich zariadenie predstavuje potenciálne riziko.

Pre útočníka nemusí byť cieľom samotná kamera alebo žiarovka. Takéto zariadenia môžu slúžiť ako vstupný bod do celej domácej siete. Ak sa útočník dostane cez slabšie zabezpečené zariadenie, môže sa pokúsiť preniknúť k počítačom, smartfónom alebo sieťovým úložiskám. Platí jednoduché pravidlo: bezpečnosť celej domácnosti je často taká silná, ako jej najslabšie zariadenie.

Jedno zariadenie, desať značiek

Málokto si uvedomuje, že množstvo lacných smart produktov v skutočnosti pochádza z rovnakého zdroja. Na trhu existujú výrobcovia, ktorí vytvoria univerzálny hardvér a následne ho ponúkajú desiatkam ďalších spoločností. Tie pridajú vlastné logo, obal a mobilnú aplikáciu. Výsledkom sú produkty rôznych značiek, ktoré navonok vyzerajú odlišne, no vo vnútri používajú rovnaký softvér aj cloudovú infraštruktúru.

Pre zákazníka je potom veľmi náročné zistiť, kto zariadenie skutočne vyvinul, kto spravuje jeho servery a kto zodpovedá za prípadné bezpečnostné incidenty. Situáciu komplikuje aj fakt, že niektoré značky fungujú len krátko. Ak firma ukončí činnosť, môže zmiznúť aj technická podpora.

Okrem toho, závislosť od cloudových služieb prináša ešte jedno riziko, o ktorom sa hovorí menej. Ak výrobca vypne svoje servery alebo ukončí prevádzku aplikácie, zariadenie môže prísť o časť funkcií alebo sa stať úplne nepoužiteľným. V minulosti sa už objavili prípady, keď používatelia zo dňa na deň stratili prístup k funkciám, za ktoré zaplatili.

Inteligentná domácnosť je totiž často inteligentná len dovtedy, kým funguje vzdialená infraštruktúra niekde na druhej strane sveta. To predstavuje zásadný rozdiel oproti tradičným spotrebičom. Klasická práčka alebo televízor budú fungovať aj o desať rokov. Pri smart zariadeniach takáto istota neexistuje.

Unsplash

Európa sa snaží situáciu zmeniť

Európska únia si rastúce riziká uvedomuje. Aj preto vznikol zákon známy ako Cyber Resilience Act, ktorý zavádza nové povinnosti pre výrobcov digitálnych produktov. Cieľom je zabezpečiť, aby zariadenia dostávali aktualizácie počas svojej životnosti a aby výrobcovia riešili objavené bezpečnostné chyby.

Pre spotrebiteľov ide o krok správnym smerom. Otázkou však zostáva, ako efektívne bude možné kontrolovať výrobcov predávajúcich produkty cez globálne online trhoviská bez výraznej prítomnosti v Európe. Legislatíva môže situáciu zlepšiť, no zodpovednosť za výber zariadenia zostáva zatiaľ najmä na samotných zákazníkoch.

Pri kúpe smart zariadenia sa tak oplatí sledovať viac než len cenu a počet funkcií. Dôležité je overiť si, či výrobca pravidelne vydáva aktualizácie, ako dlho produkty podporuje a či transparentne komunikuje spôsob spracovania údajov. Dobrou známkou býva dlhodobé pôsobenie na európskom trhu a jasne dostupná dokumentácia.

Po kúpe by malo byť samozrejmosťou zmeniť predvolené heslá a pravidelne inštalovať aktualizácie. Odborníci zároveň odporúčajú vytvoriť samostatnú Wi-Fi sieť určenú len pre smart zariadenia. Ak sa jedno z nich stane terčom útoku, škody zostanú obmedzené na túto časť siete. Absolútnu bezpečnosť síce nezaručí žiadne riešenie, no základné opatrenia dokážu výrazne znížiť riziko.

Skutočná cena nie je na cenovke

Počet inteligentných zariadení v domácnostiach bude v najbližších rokoch ďalej rásť. Kamery, senzory, termostaty či robotické vysávače sa stávajú rovnako bežnými ako televízory alebo Wi-Fi routery.

Pri ich výbere preto stojí za to premýšľať nielen nad tým, čo zariadenie dokáže, ale aj nad tým, čo zaň platíš okrem peňazí. V mnohých prípadoch totiž nie sú najcennejším produktom samotné zariadenia, ale údaje, ktoré počas používania vytvárajú. A práve tie môžu mať v digitálnej ekonomike vyššiu hodnotu než hardvér, ktorý si priniesol domov.

Preto sa pri smart domácnosti neoplatí pozerať iba na cenu. Oveľa dôležitejšie je vedieť, komu otváraš dvere do svojho digitálneho súkromia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky