V tomto texte boli použité materiály TASR.

Budúcnosť vykurovania na Slovensku sa podľa odborníkov láme práve teraz. Rast cien plynu, vysoké náklady štátu na dotácie aj tlak na ekologickejšie riešenia otvárajú otázku, či by domácnosti mali zostať napojené na centrálne teplárne alebo prejsť na vlastné zdroje tepla.

Diskusia o transformácii vykurovania sa tento týždeň otvorila aj v parlamente počas odbornej debaty o energetickej budúcnosti Slovenska. Kým časť expertov volá po decentralizácii a väčšej energetickej nezávislosti domácností, ministerstvo hospodárstva upozorňuje na riziko prudkého zdražovania tepla pre tisíce ľudí.

Energetická ombudsmanka Monika Jankovičová tvrdí, že Slovensko sa stále príliš spolieha na zemný plyn, ktorý zostáva hlavnou surovinou pri výrobe tepla. Podľa nej štát od roku 2023 nedokáže zabezpečiť stabilne nízke ceny plynu, a preto musí rastúce náklady kompenzovať cez dotácie či energetickú pomoc.

„Slovensko pritom potrebuje opačný smer,“ uviedla počas diskusie. Za perspektívnejšie riešenie označila lokálne zdroje tepla, tepelné čerpadlá a komunitnú energetiku. Práve decentralizované modely podľa nej znižujú straty v rozvodoch, zvyšujú energetickú bezpečnosť sídlisk a umožňujú efektívnejšie využívať obnoviteľné zdroje energie.

Štát sa obáva zdražovania pre časť domácností

Ministerstvo hospodárstva však upozorňuje, že masívny odchod ľudí od centrálnych systémov vykurovania môže vytvoriť ďalší problém. Zástupca rezortu Martin Pitorák vysvetlil, že ak sa časť domácností odpojí od centrálnych rozvodov tepla, náklady na prevádzku systému zostanú rozpočítané medzi menší počet odberateľov.

Výsledkom by mohlo byť výrazné zdražovanie pre domácnosti, ktoré si vlastné riešenia dovoliť nemôžu alebo na ne nemajú technické podmienky. Podľa Pitoráka by tak najviac doplatili práve zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.

Rezort preto čelí protichodným tlakom. Na jednej strane rastie požiadavka podporovať decentralizované zdroje a energetickú sebestačnosť, na druhej strane štát zároveň investoval veľké peniaze do modernizácie systémov centrálneho zásobovania teplom.

Do diskusie sa zapojil aj poslanec Karol Galek zo SaS, ktorý v minulosti pôsobil ako štátny tajomník ministerstva hospodárstva. S argumentmi rezortu súhlasí a pripomína, že viaceré teplárenské systémy prešli v posledných rokoch modernizáciou vrátane zavádzania obnoviteľných zdrojov energie.

Komunitná energetika môže byť kompromis

Galek zároveň naznačil riešenie, ktoré by mohlo zmierniť konflikt medzi centralizovaným a decentralizovaným modelom. Podľa neho by domácnosti alebo bytové domy s vlastnými zdrojmi mohli fungovať podobne ako výrobcovia elektriny pri fotovoltike.

Ak by mali možnosť dodávať prebytky tepla späť do siete, centrálne systémy by nemuseli prichádzať o odberateľov a zároveň by sa podporila lokálna výroba energie. Takýto model však zatiaľ na Slovensku prakticky nefunguje a vyžadoval by výrazné legislatívne aj technologické zmeny.

Debata o budúcnosti vykurovania tak ukazuje širší problém slovenskej energetiky. Krajina hľadá spôsob, ako znížiť závislosť od plynu a zároveň ochrániť domácnosti pred prudkým rastom cien. Práve rozhodnutia z najbližších rokov môžu určiť, či budú slovenské sídliská v budúcnosti vykurované centrálne alebo sa postupne presunú k lokálnym zdrojom energie.