V texte boli použité materiály TASR.

Európska únia sa pripravuje na ďalší veľký pokus o technologické osamostatnenie. Brusel chce už v najbližších dňoch predstaviť balík pravidiel, ktorého cieľom je znížiť závislosť Európy od amerických digitálnych gigantov a čínskych čipov.

Nejde pritom len o priemyselnú politiku alebo podporu domácich firiem. V pozadí je aj rastúca obava, že prílišná technologická závislosť sa môže v krízovej situácii zmeniť na politickú slabinu.

Podľa návrhu stratégie, ktorý mala k dispozícii agentúra AFP, chce EÚ „získať späť svoje miesto v globálnom geoekonomickom súperení“. Inak povedané, Brusel už nechce byť len trhom pre cudzie technológie, ale chce mať väčšiu kontrolu nad vlastnou digitálnou infraštruktúrou, dátami a výpočtovým výkonom.

Európa sa obáva závislosti od amerických cloudov

Najväčším problémom je dnes podľa Bruselu cloudová infraštruktúra. Americkí poskytovatelia ovládajú približne 70 % európskeho trhu s cloudovými službami. To je obrovská koncentrácia moci v rukách firiem mimo EÚ. A v čase, keď sa geopolitika čoraz viac prelína s ekonomikou, to v Bruseli prestáva byť vnímané len ako obchodná realita.

Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu sa v Európe opäť zintenzívnili obavy, že kritická digitálna infraštruktúra by sa mohla stať zraniteľnou voči politickému tlaku. V extrémnom scenári sa dokonca objavujú úvahy o americkom „vypínači“, teda situácii, v ktorej by sa závislosť od zahraničných poskytovateľov mohla otočiť proti európskym záujmom.

Aj keď európski predstavitelia Spojené štáty často priamo nemenovali, odkaz je jasný. V oblasti cloudov, digitálnych služieb aj AI dnes dominujú americké firmy a Európa sa snaží nájsť spôsob, ako túto nerovnováhu aspoň čiastočne zmenšiť.

Brusel chce viac čipov, viac dátových centier aj viac open source

Súčasťou pripravovaného balíka má byť viacero konkrétnych legislatívnych a strategických krokov. Jedným z nich má byť takzvaný akt o cloudových službách a umelej inteligencii, ktorý by mal urýchliť budovanie dátových centier a podporiť infraštruktúru potrebnú pre rozvoj AI v Európe.

Ďalšou časťou má byť nový akt o čipoch, ktorého cieľom je posilniť bezpečnosť dodávok polovodičov. Európa sa totiž stále snaží dobiehať technologický náskok USA a Ázie a zároveň znižovať riziko, že bude pri kľúčových komponentoch odkázaná na vonkajšie trhy.

Brusel chce zároveň viac tlačiť aj na využívanie open source riešení vo verejnej správe. To je zaujímavý moment, pretože nejde len o technickú otázku, ale aj o stratégiu. Open source môže znížiť závislosť od jedného dodávateľa, zvýšiť kontrolu nad systémami a posilniť domácu technologickú kapacitu.

Nejde len o technológie, ale aj o moc

Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Teresa Ribera to pomenovala pomerne otvorene. Podľa nej si Európa musí vybudovať vlastné kapacity a nemôže dovoliť, aby niekto zvonka ovplyvňoval jej rozhodnutia, hodnoty, ekonomiku či fungovanie služieb.

To je podstata celej debaty. V Bruseli sa čoraz menej hovorí len o tom, či sú americké alebo čínske technológie kvalitné a lacné. Stále viac sa rieši, či je bezpečné, aby strategické digitálne vrstvy európskej ekonomiky stáli najmä na technológiách zvonka.

Podobný jazyk dnes EÚ používa aj pri energiách, obrane či surovinách. Technologická suverenita sa tak stáva ďalším dielom širšej snahy o väčšiu európsku odolnosť.

EÚ nechce otvorený konflikt, no spory sú možné

Brusel síce tvrdí, že jeho cieľom nie je konfrontácia s obchodnými partnermi, ale obmedzenie „štrukturálnej závislosti od jediného externého aktéra“, no v praxi to môže vyvolať nové napätie najmä s USA.

Ak EÚ začne cielene presúvať verejné investície do európskych cloudov, AI infraštruktúry alebo domácich čipových projektov, americké firmy to môžu vnímať ako politicky motivovanú bariéru. Kritické hlasy sa už ozývajú. Ben Brake zo združenia DOT Europe, medzi ktorého členov patria aj Amazon či Apple, upozornil, že odveta voči americkým korporáciám ako reakcia na obchodné spory neprinesie inovácie ani neposilní európsku konkurencieschopnosť.

To je argument, ktorý nebude ľahké ignorovať. Európa sa totiž nachádza v zložitej pozícii. Na jednej strane chce technologickú nezávislosť, na druhej stále zaostáva vo veľkých cloudových platformách, v AI infraštruktúre aj vo výrobe pokročilých čipov. Ak bude Brusel tlačiť príliš tvrdo bez dostatočne silnej domácej alternatívy, môže riskovať vyššie náklady a pomalší rozvoj.

Veľké ambície, ale aj veľká skúška reality

Nový balík má podľa Bruselu podporiť inovácie a pomôcť EÚ dobiehať USA a Čínu v pretekoch o umelú inteligenciu. To znie logicky, no rozhodujúce bude, čo sa objaví v detailoch. Rozdiel medzi silnou priemyselnou stratégiou a drahým administratívnym plánom bude v tom, či Brusel dokáže naozaj rozhýbať investície, urýchliť výstavbu infraštruktúry a vytvoriť podmienky, v ktorých budú európske firmy schopné reálne rásť.

Európa už totiž v minulosti viackrát ukázala, že vie veľmi presne identifikovať problém, no oveľa horšie sa jej darí pretaviť túto diagnózu do skutočnej technologickej sily. A práve to bude teraz kľúčové.

Ak chce Únia znížiť závislosť od amerických cloudov a čínskych čipov, nebude stačiť len hovoriť o suverenite. Bude musieť vytvoriť prostredie, v ktorom európske riešenia nebudú len politicky želané, ale aj technologicky konkurencieschopné. A to je úloha, ktorá sa bude plniť podstatne ťažšie než prijatie ďalšieho balíka pravidiel.