Americká armáda pokračuje v modernizácii obrnených vozidiel a stavia pritom na technológii, ktorá má posádkam výrazne zvýšiť šance na prežitie na modernom bojisku. Spoločnosť BAE Systems získala nový kontrakt na dodávku takzvaných soft-kill aktívnych ochranných systémov, ktoré dokážu odhaliť a neutralizovať prichádzajúce drony či rakety.

BAE Systems v rámci kontraktu zabezpečí ďalší vývoj systémov Stormcrow a Terra Raven. Súčasťou dohody je aj dodanie prototypov určených na integráciu do armádnych vozidiel a následné testovanie v reálnych podmienkach.

Aktívne ochranné systémy, označované skratkou APS, predstavujú novú generáciu obrany obrnených vozidiel. Na rozdiel od klasického pancierovania nespoliehajú iba na hrubú vrstvu ocele či kompozitných materiálov. Vozidlo namiesto toho aktívne sleduje okolie a snaží sa hrozbu zastaviť ešte pred nárazom.

Celý systém prepája radar, infračervené senzory, optické kamery, riadiaci procesor a protiopatrenia do jedného obranného celku. Ak senzory zaznamenajú prichádzajúcu strelu alebo dron, softvér okamžite vyhodnotí trajektóriu útoku a automaticky aktivuje obrannú reakciu.

Vozidlo si hrozbu vyhodnotí samo

V prípade riešenia od BAE Systems ide o takzvaný soft-kill systém. Ten nepriateľský projektil fyzicky nezničí, ale snaží sa narušiť jeho navádzanie. Používa pritom elektronické rušenie alebo laserové protiopatrenia, ktoré môžu oslepiť senzory prichádzajúcej rakety.

Výhodou takéhoto prístupu je nižšie riziko vedľajších škôd v okolí vozidla a zároveň menšia spotreba drahej kinetickej munície, ktorú využívajú hard-kill systémy. Tie fungujú podobne ako miniatúrny protivzdušný obranný systém a útočiaci projektil fyzicky zostrelia.

Pexels (Úprava redakcie)

Kľúčovou súčasťou novej technológie je systém ROOK, ktorý BAE Systems pôvodne vyvinula pre letecké platformy. Firma ho teraz adaptovala pre pozemné bojové vozidlá. Protiopatrenia majú podľa dostupných informácií fungovať najmä cez rušenie alebo oslnenie navádzacích systémov nepriateľských zbraní.

Senzorická výbava pozostáva zo siete štyroch vysokokapacitných infračervených kamier s rozlíšením 1920 × 1200 pixelov. Tie poskytujú posádke nepretržitý 360-stupňový prehľad o situácii okolo vozidla a zároveň umožňujú včasné varovanie pred hrozbou.

Dôležitú úlohu zohráva aj autonómny softvér podporovaný umelou inteligenciou. Moderné bojisko totiž produkuje obrovské množstvo dát a človek nedokáže všetky hrozby vyhodnotiť dostatočne rýchlo. Automatizovaný systém preto rozhoduje v priebehu milisekúnd.

Integrácia do starších vozidiel nie je jednoduchá

Aj keď APS systémy predstavujú významný technologický posun, ich nasadenie nie je úplne bez problémov. Integrácia do existujúcich obrnených vozidiel si vyžaduje rozsiahle úpravy.

Senzory potrebujú ničím nerušený výhľad, čo môže kolidovať s poklopmi posádky, externým vybavením alebo anténami starších vozidiel. Problémom býva aj energetická náročnosť. Obrnené platformy majú obmedzenú kapacitu elektrickej siete a nové radary, kamery či procesory z nej odoberajú ďalší výkon.

To je obzvlášť dôležité v čase, keď armády po celom svete začínajú čoraz intenzívnejšie riešiť ochranu proti lacným dronom a presne navádzaným zbraniam. Konflikty posledných rokov ukázali, že aj relatívne jednoduché bezpilotné systémy dokážu vážne ohroziť drahé tanky a obrnené transportéry.

Vývoj aktívnych ochranných systémov preto naberá na význame nielen v USA, ale aj v Európe. Viaceré krajiny NATO vrátane európskych armád investujú do podobných technológií, ktoré môžu v budúcnosti výrazne zmeniť spôsob nasadenia obrnenej techniky na bojisku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky